inako blog

V uplynulých dňoch, kedy na mňa veľmi doliehalo porovnávanie sa s ostatnými, napadol mi jeden obraz, ktorý mi pomáha byť na seba dobrá a pochopiť, ako to je. Je to myšlienka, že životom si každý z nás ťahá svoj vlastný vozík. Ten je plný našich dobrých vlastností a našich slabých stránok, našich skúseností a spomienok. Tým pádom ho každý má naplnený úplne inak. Niekomu sa vozík ťahá ľahšie, niekomu ťažšie, pretože v ňom má naložené iné veci. Niekto ho má pekne uprataný a všetko v ňom je zarovnané, niekto ich má málo ale sú nahádzané krížom-krážom cez seba tak, že sa tam už nič iné nezmestí. Niekto ho ťahá sám, niekomu pomáhajú ešte ďalší štyria. Niekto ho má deravý, tak mu z neho veci po ceste vypadávajú. Čo je ale zvláštne, že akosi podvedome rátame s tým, že za každých okolností musíme tento vozík utiahnuť sami, alebo že sa bude ťahať rovnako ťažko po celý čas. Predpokladáme tým ale, že každý vozík je rovnako veľký, rovnako ťažký a rovnako dobre usporiadaný. Tak to ale v realite vôbe

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje telo a hlavne mozog je počas spánku veľmi aktívny. Účelom spánku n

Je pre mňa fascinujúce, ako sa aj v tých najmenších gestách vedia prejaviť naše charaktery. V tom, ako ti niekto zakýva, ako ťa objíme, ako sa pozerá, ako maľuje, ako je. Keby ste došli ku mne, vidíte nedokončené obrazy, tucet na viackrát napísaných mailov, moje stravovacie návyky sú tiež celkom vtipné. Potom sú ľudia, ktorí sú pomalí, s ktorými sa nedá nakupovať, pretože sa vracajú do tej istej uličky po piaty raz, keď si zrazu spomenú, že potrebujú ešte niečo. Ktorí z princípu nasadnú do prvého busu a neskôr prestúpia, radšej, než aby počkali na priamy spoj. Ktorí vojdú do obchodu, vyberú jednu vec, ktorú potrebujú a idú k pokladni. Ktorí sa snažia mať všetko nepríjemne rýchlo vybavené. Viete, takí, ktorí ten posledný pásik špiny čo ostane po zametaní iba rozmetajú naokolo. Ktorí hovoria tak „ako im huba narástla“ aj v situáciách, kedy je riskantné hovoriť tak. Ktorí sa pri prvej príležitosti vyhnú každej robote, a takí, ktorí sa vyžívajú v nepodstatných detailoch. Ktorí za každú cen