inako blog

„Mami, naozaj si nemôžeme kúpiť toho psíka?” Táto otázka zaznela v ten deň už tretíkrát a malá Saška sa nechystala tak ľahko vzdať. Zvieratko chcela už veľmi dlho, poprosila oň i na Vianoce, no ani raz jej želanie nebolo splnené. „So psíkom je veľa práce a musela by si sa oň starať,” bola tradičná odpoveď, ktorú dostala, i po hodinách presviedčania, že na starostlivosť o zvieratko je pripravená. Saška si vedela predstaviť, ako ho bude kŕmiť, chodiť s ním po škole na dlhé prechádzky, hádzať mu loptičku a hrať sa s ním a po dlhom dni budú spolu ležať v posteli, bude mu čítať rozprávku a spolu zaspia. To bol jej sen a urobí čokoľvek, aby sa jej splnil. Mnohí z vás sa možno v týchto slovách našli. Najmä pre deti je atraktívna vízia mať domáceho miláčika, či už ako spoločníka alebo niekoho, o koho by sa mohli postarať a dať  mu lásku. Mnohí z vás možno zvieratko aj majú a vedia, aké radosti a strasti starostlivosť o neho prináša. Ako zvieratá vplývajú na naše duševné zdravie? A aké rôzne úl

Asertívna komunikácia je kľúčovou zručnosťou v osobnom aj profesionálnom živote. Myslím, že každému z nás sa už stalo, že svoje potreby zatlačil niekam dozadu, len aby vyhovel tomu druhému. Táto zručnosť nám umožňuje efektívne vyjadriť naše názory a potreby, zatiaľ čo zároveň rešpektujeme ostatných, a taktiež udržiavame zdravé vzťahy.  Cieľom asertívnej komunikácie preto nie je druhého osočiť, či uraziť, aj keď sa to stať môže. Asertívna komunikácia tvorí v podstate takú strednú cestu medzi agresívnou a pasívnou komunikáciou. Ak komunikujeme agresívnym štýlom, staviame vlastné potreby na najvyšší stupienok, ale bez ohľadu na potreby a pocity ostatných. To môže byť zdrojom a úrodnou pôdou konfliktov. Ak komunikujeme pasívnym štýlom, snažíme sa uspokojiť potreby a priania iných, zatiaľ čo naše potreby zostávajú neuspokojené. To všetko v snahe zabrániť vzniku konfliktov. Cieľom asertívnej komunikácie ako medzistupňa predošlých dvoch, je práve nájsť rovnováhu. V skratke, teda ak komunikuje

Nedávno na našom blogu vyšiel článok o introvertoch a ich vlastnostiach. Nie každý sa v ňom však našiel. „Toto neznie ako ja. Nemám takúto osobnosť.“ To je prirodzené, keďže ľudia majú rôzne typy osobností. Môžeš byť ambivert — človek, ktorý má vlastnosti aj extrovertov, aj introvertov — alebo extrovert. Všetci poznáme extrovertov. Sú to tí, ktorí majú radi párty, ktorí sú vždy stredom pozornosti, ktorí sa neboja rozprávať pred davom ľudí, ktorí sa vždy prihovoria prví a ktorí sú vždy obklopení inými. No je to skutočne tak? Rovnako, ako introverti, i extroverti čelia stereotypom a nemôžu byť zaradení do jednej a tej istej kategórie. Extroverti dobíjajú svoju sociálnu batériu časom stráveným s ľuďmi, či už so skupinou priateľov alebo spoznávaním nových ľudí. V porovnaní s introvertmi potrebujú omnoho viac stimulácie, ktorej sa im nedostáva osamote, kedy začnú pociťovať nudu, čo vedie k vyčerpaniu energie. Cítia sa lepšie v spoločnosti, kde môžu nadväzovať komunikáciu.  To však hneď nezn

Nikto nie sme dokonalý.  Všetci robíme chyby, hovoríme, robíme zlé veci a rozhodnutia. Všetci padáme a vstávame, učíme sa z našich chýb, a tým rastieme. A tak sa v živote posúvame vpred.  Perfekcionizmus je v súčasnosti obľúbenou frázou ako niekoho charakterizovať: „Aha aké má výsledky, to je ale perfekcionista,“ alebo „vždy si všimne aj tú najmenšiu chybu, je to čistý perfekcionista.“ V realite označenie „perfekcionista“ môže byť dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane usilovanie sa o dokonalosť a vytváranie si vysokých očakávaní môže viesť k osobnému rastu a úspechu. Na druhej strane prehnaný perfekcionizmus môže byť zdrojom hlbších problémov. Perfekcionizmus môžeme chápať ako štýl osobnosti človeka charakterizovaný neustálym usilovaním sa o bezchybnosť a dokonalosť. Často je spojený s kritickým sebahodnotením a obavami z hodnotenia inými ľuďmi. Môžeme si to teda predstaviť ako akúsi vyhýbavú taktiku, ktorá nám sľubuje, že keď ju využijeme, vyhneme sa negatívnym emóciám, odmietnutiu dru