inako blog

„Myslíš si, že ja som nebola v puberte?“ Podľa mňa je to otázka, na ktorú sa oplatí odpovedať. Pre lepší obraz diania, táto rétorická otázka mi bola položená počas jedných z najťažších období, a zrovna v ten najnevhodnejší moment. Bolo to pár dní potom, ako som sa rozišla s priateľom. Či si to chcem priznať alebo nie, chýbal mi. Taktiež to bolo chvíľu po prepustení z nemocnice. A tak si jedného dňa moja choroba povedala, že je čas prevziať nado mnou kontrolu, keď som tak „oslabená“. Skončila som ležiac v posteli, plačúc, búchajúc si hlavu o stenu. Kričala som popri tom, že nechcem žiť. V tom sa otvorili dvere a pred mnou sa objavila moja staršia sestra. Ja som stále plakala, ona sa ma pýtala, čo sa deje. Náš rozhovor bol krátky. Odpoveďou na môj krik bola otázka: „Myslíš si, že ja som nebola v puberte?“ Aby som svoju sestru nevykreslila nijako zle, dodala k tomu, že ma všetci majú radi a chcú, aby som tu bola s nimi. No táto otázka vo mne dlho rezonovala. Čo ak naozaj za všetko môže pu

Niektorí ľudia v snahe upokojiť sa robia veci, ktoré ich stav ešte zhoršujú. Či už ide o škrabanie sa, rezanie, či búchanie do stien, tieto spôsoby nie sú zdravé. Určite ste počuli rady ako „skús jogu“ alebo „daj si horúci kúpeľ.“ Tieto rady sú taktiež účinné, no nedajú sa praktizovať hneď. Preto vám prinášame tieto rýchle a jednoduché metódy na upokojenie. fotograf: Ľudmila Ježová 1. Čokoládová meditácia Určite ste už počuli o meditácii. O tom, ako je telu aj mysli prospešná. Neviete, ako začať? Alebo, ako v mojom prípade, nemyslieť? Čokoládová meditácia je úžasná práve v tom, že netrvá vôbec dlho (len ak by ste chceli) a sústredíte sa na činnosť, takže je ľahšie zamerať svoju koncentráciu, no, na nič. Alebo v tomto prípade, na čokoládu. Plus, hovorí sa, že čokoláda vám uvoľňuje endorfíny („hormóny šťastia“) v tele.   Je to veľmi jednoduché, na jazyk si položíte kúsok vašej obľúbenej čokolády. Nemôžete do nej zahryznúť, no len jazykom ju jemne rozpúšťať. Snažíte sa sústrediť len na c

  „Usmej sa.“ Slová povedané s čistým úmyslom, vedúce k nechceným dôsledkom. Ešte ako šiestačka na základnej škole som počúvala podobné veci. Pamätám si, ako som sa prechádzala po chodbe, a učitelia mi vraveli, nech sa usmejem. Vraj budem potom krajšia. Alebo neskôr, na internáte, by som nedostala kľúče k izbe, ak by som sa neusmiala na pani vychovávateľku. Vidieť niekoho smutného môže byť nepríjemné, môže nám byť toho človeka ľúto, môžeme cítiť bezradnosť, že mu nevieme pomôcť. Povedať niekomu v takýchto situáciách, aby sa usmial, je jednoduchý spôsob, ako sa zbaviť svojho nekomfortu. Vidieť úsmev nám prinavráti pocit veselej atmosféry. Aký to však môže mať dopad na človeka, ktorý si prechádza ťažkým obdobím? Pocit, že nemáme právo byť smutný. Pocit, ktorý som dennodenne zažívala. Že ostatným kazím deň, keď sa neusmievam. V mojom prípade to viedlo k tomu, že som sa obviňovala za to, ako ostatným ubližujem, keď nedokážem byť šťastná. Boli to reťazové myšlienky, že ostatným bude lepšie

Depresívna porucha je často stotožňovaná so smútkom pri ťažkých životných situáciách. Príčina však nie je zrejmá, záleží nie len od osobnostných čŕt a prostredia, ale aj od genetických predispozícií. Medzi výrazné príznaky depresívnej poruchy patrí smutná nálada počas väčšinu dňa, strata záujmov a pokles energie. Tiež dochádza k strate sebadôvery, bezdôvodným výčitkám a k zníženej chuti do jedla. Mnohé príznaky sa však prejavujú inak u detí a dospelých ľudí. Príznaky u detí a mladistvých U detí sa depresia prejavuje zväčša smútkom, podráždenosťou, úzkosťou, bolesťami bez fyzickej príčiny či odmietaním návštevy školy. U mladistvých sa navyše vyskytujú pocity bezcennosti, hnevu, bývajú citlivejší, častokrát dochádza aj k zhoršeniu prospechu v škole. Kvôli pocitom nepochopenia sa môžu odtiahnuť od kamarátov, či používať alkohol a drogy na chvíľkové uvoľnenie negatívnych pocitov. U mladistvých sa v porovnaní s dospelými častejšie vyskytuje aj sebapoškodzovanie, varovnými znakmi je nosenie

  Aj keď sa poruchy príjmu potravy (PPP) vyskytujú zväčša u mladých dievčat, sú nebezpečné pre obe pohlavia a všetky socioekonomické vrstvy. Ako PPP označujeme napríklad mentálnu anorexiu, mentálnu bulímiu, ortorexiu, bigorexiu, záchvatové prejedanie sa a iné nešpecifické poruchy. Mentálna anorexia Charakteristickými znakmi tohto ochorenia sú strach z tučnoty, skreslené vnímanie vlastného tela, obmedzovanie sa v strave a odmietanie zdravej telesnej hmotnosti. Pacienti okrem extrémneho zníženia kalorického príjmu tiež využívajú k chudnutiu nadmerné cvičenie, laxatíva a zvracanie. Pacienti sa často vyhýbajú určitým skupinám potravy alebo vynechávajú jedlá, tiež majú svoje „rituály“ spojené s jedlom. Mentálna anorexia môže viesť až k psychotickým stavom a nedá sa vyvrátiť logickými argumentmi či prosbami. Fyzické symptómy mentálnej anorexie sú spojené s hladovaním. Často dochádza k únave, bolestiam hlavy, dehydratácii, vypadávaniu vlasov či nízkej tolerancii chladu. Zvyčajný je tiež tzv.