inako blog

Naše sebavedomie by sa dalo prirovnať k torte. Tej najkrajšej, akú si viete predstaviť: s marcipánovými ozdobami, sladkosťami a kúskami čerstvého, šťavnatého ovocia. A sme na ňu každý právom hrdí – sami sme ju vybudovali, upiekli. Mnohí ľudia sú na našu tortu taktiež hrdí, sú radi, že sa nám podarila. Keď sa však dostane do rúk nesprávnych ľudí alebo vecí, vráti sa nám pokazená, „rozbabraná”, s chýbajúcimi ozdobami a odtlačkami zubov po lačných uhryznutiach. Je ťažké po tomto znova poskladať tortu do stavu, v akom bola predtým. A čím viac sa stretávame s maškrtníkmi túžiacimi po sladkom, tým viac z našej torty ubudne a je ťažšie si ju ubrániť. Každé obdobie na našej Zemi má svojich vlastných požieračov sebavedomia. Niektorí, s meniacou sa dobou a novými podmienkami, vymiznú, niektorým, naopak, sa darí v novom prostredí a rastú. Otázka je, čo konkrétne číha na našu tortu v týchto „jednoduchých, pokrokových a ideálnych” časoch? 1. Sociálne siete Za jedných z hlavných požieračov môžeme oz

Keď si prezeráš sociálne siete, narazíš na rôzne príspevky. Tvoja dlhoročná kamarátka pridala fotku chutne vyzerajúcich koláčikov. „Nikdy nespomínala, že by sa pečeniu venovala. Pravda je tiež, že sme sa už nejakú dobu nevideli, môže to byť jej nové hobby. Ak áno, tak jej to za taký krátky čas ide veľmi dobre. Dokonca lepšie než mne, čo pečiem už niekoľko rokov. Čo robím zle, keď sa nezlepšujem?” pomyslíš si smutne a prepneš na ďaľší príspevok. Tvoja známa pridala fotku jej synčeka, vyhral prvé miesto v hre na klavíri. „Taký mladý a už aký úspech. A ja, čo mám oveľa viac rokov, nemám na stene ani jeden diplom za prvé miesto. Keď to dokáže niekto taký mladý, prečo to nedokážem ja?” znova smutne poznamenáš a ideš ďalej. Čím viac však skroluješ, tým viac ťa chytá zúfalosť. Ľudia, ktorých ani nepoznáš, dosahujú skvelé výsledky, ukazujú dokonalé telo, o aké sa snažíš už nejaký čas, zarábajú viac, majú čas skombinovať päť rôznych hobby s dvomi prácami, päťročné deti dosahujú obrovské úspechy

Vraví sa, že mladí ľudia sú dnes závislí na sociálnych sieťach. Vraj ich to oberá o zážitok skutočného života. Zatiaľ sa nemusia starať sami o seba, sú závislí od ich rodičov, no tí sa často obávajú, ako ich ratolesti zvládnu dospelosť a nezávislosť, ktorá s ňou príde... Nad takými spoločenskými otázkami sa zamýšľam, zatiaľ čo pozerám do prázdna a chrúmem čipsy. Neprejde večer, kedy by som si nedala, alebo na ne aspoň nemyslela. Závisí, ako sa na to človek pozrie, no asi som na nich závislá... Zaujímavé, aký nový rozmer toto slovo nadobudlo počas rokov môjho života. Pamätám si, že keď som bola malá, závislí boli len narkomani. Teraz môže byť závislý ktokoľvek na čomkoľvek. Závislá na počítačových hrách, závislý na hazarde, závislý na pozornosti, závislé na nakupovaní... Čo tá závislosť vlastne znamená, prečo sa deje a podľa čoho môžeme povedať, že je človek závislý? Trošku teórie Keď sa bavíme o závislosti na niečom, rozlišujeme obvykle medzi látkovou a psychickou (nelátkovou) závislo

Predstavme si vzťah ako nejaký stroj. Povedzme, že motorka. Pre správne fungovanie každého stroja je potrebné, aby všetky jeho súčiastky pracovali a spolupracovali tak ako majú. Na vzťah treba minimálne dvoch, tak isto ako pre pohyb motorky sú potrebné dve kolesá. Čo sa však stane v prípade, že na jednom kolese dostaneme defekt? Veľmi sa už nepovozíme, až kým koleso znova neopravíme. Podobne aj vo vzťahu je potrebná spolupráca obidvoch.  Hovorí sa, že neexistujú náhodné stretnutia. Každý človek v našom živote je buď testom, trestom alebo darom. Vzťahy sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Ich formovanie je dôležité pre naše psychické a emocionálne zdravie a v neposlednom rade aj pre schopnosť vôbec prežiť. V našich génoch máme túžbu byť si navzájom blízki a tvoriť sieť vzťahov.  Či už ide o romantické – partnerské vzťahy alebo o priateľstvá, niektoré z nich nám doslova menia životy. Sú doživotné. Čo ale robiť v prípade, že vzťahy, v ktorých sa ocitneme už viac nespĺňajú základné p

Hrdinovia príbehu prídu na koniec svojej cesty. Čaká ich tam ich nepriateľ, zloduch, čo sa chystá zničiť ich kráľovstvo. Jediná možnosť, ako mu v tom zabrániť, je obetovať jedného z ich skupiny. Hlavný hrdina sa pozrie navôkol seba. Vidí ľudí, ktorých má rád, krajinu, v ktorej vyrastal. Začne sa pýtať sám seba, aký má vlastne zmysel jeho život, ak nezachráni ostatných? Vnímali by ho stále za hrdinu, ak by nechal obetovať niekoho iného? Záleží vlastne na tom, čo sa stane s ním, ak nezabráni skáze? Je presvedčený, že on je jediný, koho by mali vybrať ako obeť. Všetci na neho spoliehajú. A jeho úlohou je zachrániť ich.  Každý knihomoľ už čítal knihu s podobným dejom. Sebaobeta však nie je iba predmetom fiktívneho sveta a ak v reálnom živote prekročí zdravú hranicu, prichádzajú problémy. Codependency - čo tento výraz znamená? Výraz codependency sa v angličtine skladá z predpony co (spolu) a slova dependency (závislosť) a do slovenčiny sa prekladá ako spoluzávislosť či vzájomná závislosť. P