Preskočiť na hlavný obsah

Spánok ako superschopnosť


Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku. 


Spánok

Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná. 


Tvoje telo a hlavne mozog je počas spánku veľmi aktívny. Účelom spánku na biologickej úrovni je práve upratovacia a organizačná činnosť. Všetko čo si zažil počas dňa, všetky veci čo si videl, počul, cítil, či sa naučil, sú premenené na spomienky a ukladané do pamäte. Telo tiež nezaháľa. Imunitný systém si buduje obranyschopnosť a tvoje svaly rýchlejšie regenerujú. Skrátka mozog pripravuje telo na ďalší produktívny deň. Všetka táto aktivita, ktorá prebieha v tele a mozgu počas spánku je dôvodom toho, že sa na druhý deň cítiš fresh a pripravený čeliť nástrahám nasledujúceho dňa. 


Na druhej strane slabý spánok (hlavne dlhodobý), sa môže skončiť katastrofou pre naše fyzické aj emocionálne zdravie. Je nepochybné, že existuje spojitosť medzi nedostatočným spánkom a vznikom rôznych ochorení. Okrem fyzických ochorení však ovplyvňuje aj naše emočné prežívanie. Určite si si už všimol, že po prebdenej noci či už za učebnicami, za počítačom alebo po noci s kamarátmi v meste si sa na druhý deň cítil podráždený, mal si nechuť do rôznych činností, nevedel si sa sústrediť alebo si možno reagoval agresívnejšie než za normálnych okolností. Príčinou pravdepodobne bolo odopretie spánku. Platí to však aj opačne. Na kvalitu a kvantitu nášho spánku vo veľkej miere vplýva aj naše aktuálne psychické a emočné ladenie. Keď prežívame stres alebo úzkosť, náš mozog je v čase spánku stále zahltený myšlienkami a tak je pre nás nemožné zaspať (presne tak ako pred ťažkou skúškou).


Ako som už načrtla, existuje tu vzájomný vzťah, pre ktorý je potrebné nájsť ten optimálny režim a podniknúť správne kroky k navráteniu psychickej pohody. Tieto kroky nemusia byť veľké. Naopak je mnoho malých zmien, ktoré ti dopomôžu k zdravšiemu a kvalitnejšiemu spánku. 


Ako začať spánkovú hygienu? 

Spánok je rutinná činnosť a pre jeho efektivitu potrebuje mať nastavené jasné hranice ako napríklad čas kedy ideme spať a čas, kedy vstávame. Keď si zvykneš na tieto časy, upraví sa tvoj spánkový cyklus. Ale čo robiť cez deň ? Je dobré, keď si cez deň nájdeš čas aj na pobyt na vzduchu či slnku. Toto taktiež dopomáha povedať tvojmu telu, kedy má byť hore a kedy je čas ísť spať. Okrem toho kyslík ktorý dýchame v dobrom ovplyvňuje našu náladu. Je dobré ak sa ti podarí do tohto kroku zakomponovať aj nejakú fyzickú aktivitu. Nemusí byť vôbec náročná a zabiješ tým dve muchy jednou ranou. Výhodou je, že telesná aktivita telo unavuje a tak vytvára chuť spať. 


Na spánok alebo potrebu spánku taktiež pôsobia aj rôzne stimulačné látky. Samozrejme je v poriadku, keď si vychutnáš svoju obľúbenú kávu. Kľúčovým je ale nájsť ten správny čas, kedy je káva ešte v poriadku a neovplyvňuje spánok a naopak, kedy už spánku škodí, pretože telo nabudzuje. Okrem toho jedným z nežiadúcich účinkov kávy tiež môže byť zvyšovanie stresu a úzkosti. 


V neposlednom rade sú to naše obľúbené smartfóny. Často skrolujeme až do neskorého večera. Je možné, že sa ti už stalo, že po dlhom večernom pozeraní reels, pozeraní seriálu či telky sa ti už veľmi spať nedarilo a aj so zavretými očami si stále videl modrú žiaru. Modré svetlo, ktoré vyžaruje elektrotechnika v súčasnosti vo veľkej miere prispieva k vzniku nespavosti či iných porúch spánkového cyklu. Každý deň sme „ožarovaní“ všemožnými zariadeniami a túto rutinu si často berieme aj do postele. Ak si sa v tom našiel a chceš s tým niečo urobiť, na začiatok je fajn si stanoviť čas, kedy už smartfón alebo notebook používať nebudeš. Nahradiť to môžeš čítaním knihy, časopisu či inými aktivitami. Pre spánok je tiež dobré mať v izbe nie veľmi teplo ale zas ani nie veľkú zimu. V izbe by mala byť tma, ticho a pokoj. 


Verím tomu, že týchto pár tipov pre teba bude užitočných a tvoj spánok bude lepší a kvalitnejší. Tak veľa šťastia a pekné sny! 



Článok napísala Heňa H.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...