Preskočiť na hlavný obsah

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

 

Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie?


Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročného obdobia, rôzne fyzické zmeny. Podaktorí pociťujú bolesť kĺbov pred búrkou, iní trpia migrénami, a niektorých počasie v tomto smere vôbec neovplyvňuje. Rovnako to je i s duševnými zmenami. Je pravdepodobnejšie, že zlé počasie zhorší už zlú náladu než pokazí dobrú a zhatí optimistické myšlienky. Avšak viac než samotné počasie, ľudí ovplyvňujú iné faktory, ktoré prichádzajú so zmenou ročných období či počasia - vlhkosť vzduchu, zmena času, predĺženie dní alebo nocí alebo extrémne počasie ako hurikány, suchá, povodne alebo silné, ničivé búrky, ktoré zvyšujú pocit stresu a úzkosti.


Mnohí by si mysleli, že výrazne zhoršené duševné zdravie vo všeobecnosti prichádza so zimou kvôli nepríjemnej atmosfére, upršaným dňom a nedostatku vitamínu D. Je však dokázané, že s nástupom leta sa zvyšuje agresivita, nervozita a podráždenosť u väčšiny ľudí. Je to kvôli zvýšeným teplotám, ktoré ľudské telo nie vždy dokáže správne spracovať, čím sa prehrieva organizmus a simuluje stresové stavy alebo panické attacky. Počas tropických nocí sa zhoršuje spánok a jeho kvalita, čo vedie k únave, vyčerpanosti a nedostatku oddychu. 


Ak však pravidelne pociťuješ zmenu v duševnom zdraví počas jedného ročného obdobia a s nástupom ďalšieho sa vráti všetko znova do normálu, môže ísť o niečo iné.


Sezónna afektívna porucha


Sezónna afektívna porucha (skrátene SAD, z anglického seasonal affective disorder) sa prejavuje pocitmi úzkosti alebo depresie pravidelne počas konkrétneho obdobia v roku. Je nazývaná aj sezónna depresia, pretože má podobné symptómy. Náchylnejší sú ľudia s bipolárnou poruchou, úzkostlivými poruchami či klinickou depresiou. Môže spôsobovať veľké komplikácie v živote človeka - problémy v škole či práci, sociálna utiahnutosť a izolácia od okolia, vyvinutie závislosti, poruchy príjmu potravy alebo úzkostlivých stavov či až myšlienky na sebapoškodzovanie a samovraždu. Existujú dva typy SAD:


Zimná sezónna afektívna porucha je bežnejšia a známejšia. Začína na jeseň alebo na začiatku zimy a trvá až do prvých slnečných dní (trvanie je individuálne, no pravidelné). Príčinou je nedostatok vitamínu D, zmenšená produkcia serotonínu a melatonínu, skrátené dni a zmena času, čo rozhádže ľudský biologický cyklus. Symptómy zahŕňajú neustálu únavu a málo energie, stratu záujmu v záľubách a hobby, pocit prázdnoty, nadpriemerný spánok, zmena apetítu (chuť najmä na jedlá obsahujúce karbohydráty) a priberanie na váhe. 


Letná sezónna afektívna porucha je menej bežná a nestretávame sa s ňou často, no aj tak ovplyvní človeka rovnako silno, ako zimná. Začína na jar alebo začiatkom leta a trvá do zimy. Príčinou je znova zmena času, ale i vysoké teploty, zhoršená kvalita spánku, prehrievanie organizmu či dehydratácia. Medzi symptómy patria problémy so spánkom (insomnia), stres a úzkosť, podráždenosť, málo energie a vyčerpanosť, strata apetítu a ubúdanie na váhe. 


SAD je často prehliadaná a podceňuje sa kvôli falošnému pocitu, že po čase zmizne sama alebo že ide len o dočasnú zlú náladu. Napriek tomu, že SAD ťa ovplyvňuje len v určitom období, neznamená to, že počas zvyšku roka neexistuje, alebo že tvoje pocity v tom období nie sú dôležité. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ bude ignorovaná, každým rokom príde zas a znova a bude ťažké žiť tvoj život naplno v akomkoľvek ročnom období. 


Ak máš podozrenie, že SAD sa vyskytla aj u teba, najlepšie je poradiť sa s odborníkom, aké príznaky sa prejavujú, ako pravidelne a aké sú tvoje emócie počas týchto dní. Vo väčšine prípadoch sa lieči podobne, ako klinická depresia, sedeniami s terapeutom alebo špeciálnou terapiou - fototerapiou, liečbou svetlom, ktorá regeneruje telo a dodá mu viac prirodzeného svetla. 


Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...