Môže za to puberta?

„Myslíš si, že ja som nebola v puberte?“

Podľa mňa je to otázka, na ktorú sa oplatí odpovedať.

Pre lepší obraz diania, táto rétorická otázka mi bola položená počas jedných z najťažších období, a zrovna v ten najnevhodnejší moment.

Bolo to pár dní potom, ako som sa rozišla s priateľom. Či si to chcem priznať alebo nie, chýbal mi. Taktiež to bolo chvíľu po prepustení z nemocnice. A tak si jedného dňa moja choroba povedala, že je čas prevziať nado mnou kontrolu, keď som tak „oslabená“. Skončila som ležiac v posteli, plačúc, búchajúc si hlavu o stenu. Kričala som popri tom, že nechcem žiť.

V tom sa otvorili dvere a pred mnou sa objavila moja staršia sestra. Ja som stále plakala, ona sa ma pýtala, čo sa deje. Náš rozhovor bol krátky. Odpoveďou na môj krik bola otázka: „Myslíš si, že ja som nebola v puberte?“ Aby som svoju sestru nevykreslila nijako zle, dodala k tomu, že ma všetci majú radi a chcú, aby som tu bola s nimi. No táto otázka vo mne dlho rezonovala. Čo ak naozaj za všetko môže puberta, a ja vôbec nie som chorá? Čo ak si len nahováram, že som chorá?

K tomuto by som rada citovala moju doktorku: „Vieš, niekedy je ťažké oddeliť psychickú chorobu od osobnosti človeka. Preto ako lekári často posudzujeme chorobu na základe toho, ako ovplyvňuje funkčnosť človeka v bežnom živote.“

Dlho som sa nad tým zamýšľala. Ako depresívna porucha a porucha príjmu potravy môže ovplyvňovať moju funkčnosť? Nakoniec bol môj zoznam dlhší, ako som čakala.

Na záver by som chcela povedať, že puberta a choroba sú dve rozdielne veci. Pretože nielen tínedžeri majú psychické poruchy. A psychické poruchy nezmiznú s tým, že človek dospeje.

fotograf: Ľudmila Ježová

Rada by som sa s vami podelila o niekoľko príkladov mojej „nefunkčnosti“:

• Niekedy by som nešla s kamarátmi von zo strachu, že pôjdeme spolu jesť.

• Miesto trávenia času s priateľom by som radšej cvičila.

• Beznádej by mi častokrát nedovoľovala vstať z postele.

• Je veľmi ťažké tráviť čas s blízkymi zo strachu, že im zhorším náladu. Väčšinu času by som bola ticho, prípadne klamala o tom, ako sa mi darí.

• Pocit, že za všetko zlé môžem len ja, často vedie k samovražedným myšlienkam.

• Počas hodín som sa nemohla sústrediť, myšlienky mi stále utekali buď k nepríjemným pocitom, či k myšlienkam na jedlo. Veľa som počítala, koľko kalórií som zjedla, a koľko si toho môžem ešte dovoliť zjesť, aby som nepribrala.

• Nedokázala som si uvariť jedlo s primeranou kalorickou hodnotou.

• Nevedela som byť milá na ľudí. Všetci mi vadili.

• Neustále som mala bolesti hlavy, točila sa mi hlava a odpadávala som.

• Nedokázala som domáce úlohy spraviť načas.

Za toto nemohla puberta, ale choroba, ktorá ma zožierala z vnútra.

Článok napísala Anna M. a upravila Dominika L.