Pojem psychohygiena asi málokto počuje prvýkrát – za posledné roky sa stal bežnou súčasťou medziľudskej komunikácie, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa často cítia preťažení či uponáhľaní. Je to niečo, čo by sme si vraj mali dopriať všetci, aby sme zabránili vyčerpaniu či ďalšiemu populárnemu pojmu – syndrómu vyhorenia. Povieme si „jasné, psychohygiena je dôležitá,“ málokedy sa však pozastavíme a položíme si otázku, čo to vlastne je.
Takže čo to je?
Definície v slovníkoch väčšinou popisujú psychohygienu ako vedu zaoberajúcu sa udržiavaním duševného zdravia. Pre bežného človeka však psychohygiena nemá ani tak spojenie s vedou, ale skôr s každodenným fungovaním. Dala by sa chápať ako súhrn činností či aktivít, ktoré robíme pre seba, s účelom vyvážiť námahu, oddýchnuť si od problémov a starostí – či už pracovných alebo osobných – a dosýtiť si to, čoho máme v bežnom živote málo. Psychohygienu potrebujú rôzni ľudia v rôznej miere, nie je to niečo, čo by mali automaticky robiť všetci bez rozdielu v rovnakom množstve. Potreba psychohygieny vzniká najmä u ľudí, na ktorých má práca či život vyššie mentálne nároky, ako je napríklad riešenie problémov, tvorba a plánovanie, práca s ľuďmi či akákoľvek funkcia nesúca vysoký stupeň zodpovednosti.
V čom mi psychohygiena môže pomôcť?
Efekt psychohygieny spočíva v tom, že sa kvázi „vyčistíme“ od nánosu myšlienok, tlaku, emócií a povinností, teda všetkého čo „musíme“ robiť, a zároveň si doprajeme to, čo nám pri bežnom fungovaní zvykne chýbať. Môžeme to robiť dvoma spôsobmi: Po prvé tak, že pozornosť presunieme k niečomu úplne inému, zmeníme aktivitu, zameriame sa na čerpanie toho, čo nám chýba. A po druhé tak, že sa zameriame na to, čoho máme príliš a čo nás zaťažuje, a pozrieme sa na to z inej perspektívy.
Ako teda psychohygiena vyzerá?
Jedna z najčastejších alternatív sú športy – pri nich totiž robíme opak toho, čo si vyžadujú naše povinnosti – zameriavame pozornosť na naše telo, vďaka čomu nemáme priestor zahĺbiť sa do obvyklých myšlienok, a navyše sa pri fyzickej aktivite v tele deje množstvo procesov, ktoré nám vo výsledku prinášajú pocity radosti a optimizmu, čím prispievajú k celkovej psychickej odolnosti a zvyšujú našu osobnú pohodu. Tieto aktivity obvykle chýbajú najmä tým z nás, ktorí študujeme, prípadne pracujeme „hlavou“ a nemáme cez deň veľa pohybu. Zároveň to však neznamená, že by sme všetci mali chodiť do „fitka“ alebo každé ráno cvičiť jogu či ísť behať do parku – podstatné je nájsť si taký spôsob pohybu, v ktorom sa cítime príjemne a ktorý nám dáva zmysel.
Ďalšia skupina obľúbených aktivít zahŕňa tvorbu – či už je to výtvarné umenie, tvorba hudby, písanie, prípadne pečenie... Pri týchto aktivitách sa človek sústredí na produkt, ku ktorému sa dostane určitým procesom, obvykle kombináciou uvažovania nad cieľom a postupom, a manuálnej práce. Mnohé tvorivé činnosti dokážu človeka pohltiť, vďaka čomu úplne „prepneme“ z fungovania, ktoré nás inokedy vyčerpáva.
Prepnúť z práce a povinností môžeme aj inak – zmenou prostredia či spoločnosti. Tak, ako na ľudí máva uvoľňujúci, až meditatívny vplyv príroda, prípadne aj návšteva galérie či múzea, výrazne sa preladiť často pomôže i kontakt s ľuďmi, ktorých máme radi alebo s tými, ktorí nás môžu niečím obohatiť. Možno je to prekvapivé, no niekedy človeku pomôže uvoľniť sa aj to, keď môže nachvíľu riešiť ťažkosti iných ľudí – je totiž prirodzené, že sa nám ľahšie riešia problémy, do ktorých nie sme emocionálne vtiahnutí – vtedy si dokážeme udržať odstup.
Nesmieme ale zabúdať ani na „obyčajné“ fyziologické potreby ako je spánok a výživa. O potrebe pravidelného prísunu tekutín a pestrej stravy snáď nie je potrebné viac hovoriť. Spánok je však činnosť, ktorú pri vypätí zvykneme obetovať medzi prvými. Dobrý, ničím nerušený spánok v primeranej miere (áno, i priveľa škodí) je pritom potrebný pre telo i pre myseľ – okrem metabolických procesov sa počas spánku náš mozog čistí od nánosov rôznych látok, ktoré sa tam počas dňa hromadia, vďaka čomu nasledujúci deň nervový vzruch prúdi efektívnejšie a nám to „lepšie myslí“.
Niekedy však vyvažovať náročné aktivity príjemnými nestačí, naopak sa im treba povenovať viac. Jedna z jednoduchších vecí, ktoré môžeme urobiť, je „rozmeniť si problém na drobné“, teda vypísať si, čo o ňom vieme – s jasne pomenovanými problémami sa totiž lepšie pracuje. Niekedy si však nevystačíme sami. A to je úplne v poriadku. Práve na také situácie sú tu trénovaní poradenskí psychológovia a psychoterapeuti, ktorí nás bez súdenia či hodnotenia vypočujú a pomôžu nám získať na veci nový pohľad.
Ako spoznám, čo z toho je pre mňa?
Možností ako si dopriať psychohygienu existuje nespočet a väčšina z nás si pravdepodobne časom vytvorí svoj repertoár. Skvelé je, že to nie je niečo, čo by bolo treba robiť v rovnakom čase a v pravidelných intervaloch, ako vrcholové športy. Množstvo a čas si vyberáme sami podľa toho, aké máme možnosti a potreby. Aby však psychohygiena fungovala, musí nám ozaj sadnúť. Nemá zmysel robiť niečo, čo nám neprináša želaný efekt – napríklad nám spôsobuje diskomfort, nevieme sa pri tom uvoľniť, prípadne nás to vyčerpá ešte viac. Na to, aby sme vedeli zvoliť vhodný prístup k vlastnej psychohygiene, potrebujeme najprv poznať sami seba. Potrebujeme vnímať a pomenovať si, čo nám práve chýba, ale poznať i naše schopnosti a limity. Pátrať môžeme v tom, čo nám v minulosti robilo radosť, pri čom sme sa vedeli uvoľniť, ale aj tam, kde sme zažili úspech či kde sme videli zmysel. A kedy vieme, že to funguje? Samozrejme, že sa nebudú diať zázraky, ale keď sa nad tým pozastavíme, rozdiel určite nájdeme. Napríklad, keď cítime, že nemusíme „čerpať s energetickej rezervy“, ale činnosti zvládame bez väčších ťažkostí. Keď nám dni len tak nepretekajú pomedzi prsty, ale sme si vedomí toho, čo robíme a máme pocit, že nad tým máme kontrolu. Alebo, keď si jednoducho dokážeme s úprimnosťou povedať „v pohode, takto kľudne môžem pokračovať ďalej“.
Článok napísala Veronika Ž. a upravila Dominika L.
Komentáre
Zverejnenie komentára