„Usmej sa.“

 „Usmej sa.“ Slová povedané s čistým úmyslom, vedúce k nechceným dôsledkom.

Ešte ako šiestačka na základnej škole som počúvala podobné veci. Pamätám si, ako som sa prechádzala po chodbe, a učitelia mi vraveli, nech sa usmejem. Vraj budem potom krajšia. Alebo neskôr, na internáte, by som nedostala kľúče k izbe, ak by som sa neusmiala na pani vychovávateľku.

Vidieť niekoho smutného môže byť nepríjemné, môže nám byť toho človeka ľúto, môžeme cítiť bezradnosť, že mu nevieme pomôcť. Povedať niekomu v takýchto situáciách, aby sa usmial, je jednoduchý spôsob, ako sa zbaviť svojho nekomfortu. Vidieť úsmev nám prinavráti pocit veselej atmosféry.

Aký to však môže mať dopad na človeka, ktorý si prechádza ťažkým obdobím?

Pocit, že nemáme právo byť smutný. Pocit, ktorý som dennodenne zažívala. Že ostatným kazím deň, keď sa neusmievam. V mojom prípade to viedlo k tomu, že som sa obviňovala za to, ako ostatným ubližujem, keď nedokážem byť šťastná. Boli to reťazové myšlienky, že ostatným bude lepšie bezo mňa. Lebo ma nebudú vidieť smutnú.

Naučila som sa, ako svoju chorobu skrývať. Došla som k záveru, že na to, aby si nikto nevšimol, že niečo nie je v poriadku, sa stačí usmiať. Nie nadarmo ma dlho všetci považovali za veľmi šťastnú a spokojnú, pretože kým som vládala, usmievala som sa. Smiala som sa s kamarátmi, aj keď vnútri som sa cítila úplne inak.

Neprimerané reakcie v tvári. Už dlho bojujem s tým, že neviem ako dať smútok najavo. Roky som sa usmievala, aby som smútok schovala, tak ako ho teraz dať najavo? Veľmi pekným prípadom je môj prvý rozhovor s doktorkou v nemocnici.

„Anička, vieš prečo si tu?“ opýtala sa ma.

„Chcela som sa utopiť,“ odpovedala som jej s úsmevom na tvári.

„A prečo sa usmievaš?“ ostala celá zarazená.

„Ja sa už neviem neusmievať.“

fotograf: Ľudmila Ježová

Keď vidíme, že je niekto smutný, nemali by sme ho nútiť, aby svoje emócie zakryl. Namiesto toho mu môžeme pripomenúť, že ho máme radi, aj keď ho vidíme smutného. Môžeme sa s ním porozprávať, či mu vieme nejako pomôcť. Alebo mu môžeme robiť spoločnosť a zájsť spolu do kaviarne. Čokoľvek, len nie ho nútiť sa schovávať.

Článok napísala Anna M. a upravila Dominika L.