Preskočiť na hlavný obsah

„Usmej sa.“

 „Usmej sa.“ Slová povedané s čistým úmyslom, vedúce k nechceným dôsledkom.


Ešte ako šiestačka na základnej škole som počúvala podobné veci. Pamätám si, ako som sa prechádzala po chodbe, a učitelia mi vraveli, nech sa usmejem. Vraj budem potom krajšia. Alebo neskôr, na internáte, by som nedostala kľúče k izbe, ak by som sa neusmiala na pani vychovávateľku.


Vidieť niekoho smutného môže byť nepríjemné, môže nám byť toho človeka ľúto, môžeme cítiť bezradnosť, že mu nevieme pomôcť. Povedať niekomu v takýchto situáciách, aby sa usmial, je jednoduchý spôsob, ako sa zbaviť svojho nekomfortu. Vidieť úsmev nám prinavráti pocit veselej atmosféry.


Aký to však môže mať dopad na človeka, ktorý si prechádza ťažkým obdobím?


Pocit, že nemáme právo byť smutný. Pocit, ktorý som dennodenne zažívala. Že ostatným kazím deň, keď sa neusmievam. V mojom prípade to viedlo k tomu, že som sa obviňovala za to, ako ostatným ubližujem, keď nedokážem byť šťastná. Boli to reťazové myšlienky, že ostatným bude lepšie bezo mňa. Lebo ma nebudú vidieť smutnú.


Naučila som sa, ako svoju chorobu skrývať. Došla som k záveru, že na to, aby si nikto nevšimol, že niečo nie je v poriadku, sa stačí usmiať. Nie nadarmo ma dlho všetci považovali za veľmi šťastnú a spokojnú, pretože kým som vládala, usmievala som sa. Smiala som sa s kamarátmi, aj keď vnútri som sa cítila úplne inak.


Neprimerané reakcie v tvári. Už dlho bojujem s tým, že neviem ako dať smútok najavo. Roky som sa usmievala, aby som smútok schovala, tak ako ho teraz dať najavo? Veľmi pekným prípadom je môj prvý rozhovor s doktorkou v nemocnici.

„Anička, vieš prečo si tu?“ opýtala sa ma.

„Chcela som sa utopiť,“ odpovedala som jej s úsmevom na tvári.

„A prečo sa usmievaš?“ ostala celá zarazená.

„Ja sa už neviem neusmievať.“


fotograf: Ľudmila Ježová


Keď vidíme, že je niekto smutný, nemali by sme ho nútiť, aby svoje emócie zakryl. Namiesto toho mu môžeme pripomenúť, že ho máme radi, aj keď ho vidíme smutného. Môžeme sa s ním porozprávať, či mu vieme nejako pomôcť. Alebo mu môžeme robiť spoločnosť a zájsť spolu do kaviarne. Čokoľvek, len nie ho nútiť sa schovávať.


Článok napísala Anna M. a upravila Dominika L.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...