Preskočiť na hlavný obsah

Ako vnímajú ľudia samovraždu?

Možno by ste povedali, že ľudia, ktorý nezažili psychické problémy, budú samovraždu brať ako niečo neprístupné, zlé, sebecké. No ja som v posledných dňoch, vďaka nášmu prieskumu, prišla na presný opak.


Síce sa našli aj výnimky, ktorí povedali, že samovražda je hlúposť, väčšina ľudí prejavila pochopenie a súcit. Čo mňa osobne veľmi prekvapilo je, že viac ako 80 % ľudí, ktorí nám odpovedali, mali skúsenosti s psychickými problémami, či už osobne, alebo cez blízkych.


Ľudia vo veku nad 30 rokov naznačili, že keby ich deti uvažujú nad samovraždou, brali by ich vážne a snažili sa im pomôcť, aby sa takému činu dalo predísť.


Tým by som vás chcela povzbudiť k tomu, aby ste sa blízkym zverili, pokiaľ zažívate nejaké ťažkosti. Kamarátovi, rodine alebo odborníkom. Tí vám radi pomôžu, aj keď vám sa môže zdať presný opak. Dotazník nám totiž vyplnili skoro všetky vekové kategórie.


V spoločnosti sa nájdu ľudia, ktorí tento čin odsudzujú a berú ho ako najviac sebecké konanie. Iní preto majú pochopenie, a síce to podľa nich nie je správne, vedia pochopiť ľudí, ktorí nad tým uvažujú, prípadne sa o samovraždu už pokúsili.


Prečo si myslíte, že ľudia chcú spáchať samovraždu?

Na túto otázku ľudia najčastejšie odpovedali, že chcú utiecť od problémov. Druhou najčastejšou odpoveďou bol veľmi dlhý boj s depresiou alebo inou psychickou chorobou. Ďalšia odpoveď v poradí bola, že človek sa snaží upozorniť na to, že potrebuje pomoc.


Na jednej veci sa ľudia zhodli. Na tom, že vzdávať sa bez boja nie je správne. Aj keď ten boj môže trvať naozaj dlho, konečná výhra stojí za tú námahu. Premýšľanie o samovražde je veľmi vážnym prejavom problémov v živote či s duševným zdravím. Aj keď vziať si život môže vyzerať ako najjednoduchšia, najbezbolestnejšia či jediná možnosť, ako svoje trápenie ukončiť, nie je to pravda – choroba nám často dokáže klamať.


Ak sa necítite na zdôverenie sa niekomu osobne, môžete hľadať pomoc aj anonymne pomocou chatu alebo telefonátu s psychológmi na IPČko.


Článok napísala Anna V. a upravila Dominika L.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Psychohygiena: Čo to je? Načo mi to je? A ako na to?

    Pojem psychohygiena asi málokto počuje prvýkrát – za posledné roky sa stal bežnou súčasťou medziľudskej komunikácie, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa často cítia preťažení či uponáhľaní. Je to niečo, čo by sme si vraj mali dopriať všetci, aby sme zabránili vyčerpaniu či ďalšiemu populárnemu pojmu – syndrómu vyhorenia. Povieme si „jasné, psychohygiena je dôležitá,“ málokedy sa však pozastavíme a položíme si otázku, čo to vlastne je. Takže čo to je? Definície v slovníkoch väčšinou popisujú psychohygienu ako vedu zaoberajúcu sa udržiavaním duševného zdravia. Pre bežného človeka však psychohygiena nemá ani tak spojenie s vedou, ale skôr s každodenným fungovaním. Dala by sa chápať ako súhrn činností či aktivít, ktoré robíme pre seba, s účelom vyvážiť námahu, oddýchnuť si od problémov a starostí – či už pracovných alebo osobných – a dosýtiť si to, čoho máme v bežnom živote málo. Psychohygienu potrebujú rôzni ľudia v rôznej miere, nie je to niečo, čo by mali automaticky robiť všetci ...

Gesto a dieťa v nás

Je pre mňa fascinujúce, ako sa aj v tých najmenších gestách vedia prejaviť naše charaktery. V tom, ako ti niekto zakýva, ako ťa objíme, ako sa pozerá, ako maľuje, ako je. Keby ste došli ku mne, vidíte nedokončené obrazy, tucet na viackrát napísaných mailov, moje stravovacie návyky sú tiež celkom vtipné. Potom sú ľudia, ktorí sú pomalí, s ktorými sa nedá nakupovať, pretože sa vracajú do tej istej uličky po piaty raz, keď si zrazu spomenú, že potrebujú ešte niečo. Ktorí z princípu nasadnú do prvého busu a neskôr prestúpia, radšej, než aby počkali na priamy spoj. Ktorí vojdú do obchodu, vyberú jednu vec, ktorú potrebujú a idú k pokladni. Ktorí sa snažia mať všetko nepríjemne rýchlo vybavené. Viete, takí, ktorí ten posledný pásik špiny čo ostane po zametaní iba rozmetajú naokolo. Ktorí hovoria tak „ako im huba narástla“ aj v situáciách, kedy je riskantné hovoriť tak. Ktorí sa pri prvej príležitosti vyhnú každej robote, a takí, ktorí sa vyžívajú v nepodstatných detailoch. Ktorí za každú cen...