Hraničná porucha osobnosti

Čo je to porucha osobnosti? Znamená to, že je človek blázon? Dá sa to vyliečiť? Toto všetko si tu dnes preberieme.

Fotograf: Ľudmila Ježová

Keď som sa dozvedela o tom, že mám nábeh na hraničnú poruchu osobnosti, začala som si hneď vyhľadávať viac informácii na internete. Bola to veľká chyba. Na internete je totiž veľmi spájaná s narcistickou poruchou osobnosti, čo ma skutočne vystrašilo, mala som z toho veľmi zlý pocit. Našťastie, odborná literatúra tieto moje obavy vyvrátila.

Hraničná porucha osobnosti je typická dlhotrvajúcimi výkyvmi v oblasti prežívania emócií a správania. V podstate ju delíme na dva typy:

1. Impulzívny typ emočne nestabilnej osobnosti                                                                                        

2. Hraničný typ emocionálne nestabilnej osobnosti

Impulzívny typ emocionálne nestabilnej poruchy osobnosti je charakteristický ťažkosťami s ovládaním svojich hnevlivých impulzov, čo môže viesť k výbuchom, agresii a násilnému správaniu.

Pri hraničnom type emocionálnej nestabilnej poruche osobnosti je zase v popredí striedanie silných a opačne nabitých emócií vo vzťahu k blízkym. Laicky povedané, pacienti si určité osoby idealizujú a považujú ich za perfektných, na druhú stranu, iných nevedia vystáť. Typické sú chronické pocity prázdnoty, skreslené vnímanie samého seba. Niekedy sú pacienti veľmi ambiciózni, majú veľa plánov a preferencií, no rýchlo sa to vie zvrtnúť k intenzívnym pocitom menejcennosti, výčitiek, podceňovania sa a straty sebavedomia. Veľmi nebezpečné sú tendencie k sebapoškodzovaniu a suicidálne myšlienky.

Fotograf: Ľudmila Ježová

Medzi najčastejšie dôvody vzniku patria genetická predispozícia a trauma z detstva. To zahrňuje zanedbávanie, fyzické a psychické týranie či sexuálne zneužívanie, predovšetkým zo strany rodičov a blízkych.

Dôležité je podotknúť, že táto porucha sa môže diagnostikovať až po 18. roku života, keďže približne dovtedy sa naša osobnosť vyvíja. Podľa čoho teda vieme spoznať nábeh na hraničnú poruchu osobnosti?

V prvom rade lekár diagnostikuje disharmonicky sa vyvíjajúcu sa osobnosť k hraničnej poruche osobnosti. Táto porucha sa diagnostikuje veľmi dlho, mne napríklad o mojej diagnóze rozhodovali pol roka za neustáleho sledovania.

Aj keď porucha osobnosti môže znieť odstrašujúco, nie je sa za čo hanbiť. Neznamená to, že sme blázni, či zlí ľudia. Je to choroba ako každá iná, ktorá sa našťastie dá liečiť.

Zdroje : Heinz Peter Rohl, Hraničná porucha osobnosti; Aleš Grambal, Ján Praško a Petra Kasalová, Hraniční porucha osobnosti a její léčba.

Článok napísala Anna V. a upravila Dominika L.