Preskočiť na hlavný obsah

Hraničná porucha osobnosti

Čo je to porucha osobnosti? Znamená to, že je človek blázon? Dá sa to vyliečiť? Toto všetko si tu dnes preberieme.



Fotograf: Ľudmila Ježová


Keď som sa dozvedela o tom, že mám nábeh na hraničnú poruchu osobnosti, začala som si hneď vyhľadávať viac informácii na internete. Bola to veľká chyba. Na internete je totiž veľmi spájaná s narcistickou poruchou osobnosti, čo ma skutočne vystrašilo, mala som z toho veľmi zlý pocit. Našťastie, odborná literatúra tieto moje obavy vyvrátila.


Hraničná porucha osobnosti je typická dlhotrvajúcimi výkyvmi v oblasti prežívania emócií a správania. V podstate ju delíme na dva typy:


1. Impulzívny typ emočne nestabilnej osobnosti                                                                                        

2. Hraničný typ emocionálne nestabilnej osobnosti


Impulzívny typ emocionálne nestabilnej poruchy osobnosti je charakteristický ťažkosťami s ovládaním svojich hnevlivých impulzov, čo môže viesť k výbuchom, agresii a násilnému správaniu.


Pri hraničnom type emocionálnej nestabilnej poruche osobnosti je zase v popredí striedanie silných a opačne nabitých emócií vo vzťahu k blízkym. Laicky povedané, pacienti si určité osoby idealizujú a považujú ich za perfektných, na druhú stranu, iných nevedia vystáť. Typické sú chronické pocity prázdnoty, skreslené vnímanie samého seba. Niekedy sú pacienti veľmi ambiciózni, majú veľa plánov a preferencií, no rýchlo sa to vie zvrtnúť k intenzívnym pocitom menejcennosti, výčitiek, podceňovania sa a straty sebavedomia. Veľmi nebezpečné sú tendencie k sebapoškodzovaniu a suicidálne myšlienky.


Fotograf: Ľudmila Ježová


Medzi najčastejšie dôvody vzniku patria genetická predispozícia a trauma z detstva. To zahrňuje zanedbávanie, fyzické a psychické týranie či sexuálne zneužívanie, predovšetkým zo strany rodičov a blízkych.


Dôležité je podotknúť, že táto porucha sa môže diagnostikovať až po 18. roku života, keďže približne dovtedy sa naša osobnosť vyvíja. Podľa čoho teda vieme spoznať nábeh na hraničnú poruchu osobnosti?


V prvom rade lekár diagnostikuje disharmonicky sa vyvíjajúcu sa osobnosť k hraničnej poruche osobnosti. Táto porucha sa diagnostikuje veľmi dlho, mne napríklad o mojej diagnóze rozhodovali pol roka za neustáleho sledovania.


Aj keď porucha osobnosti môže znieť odstrašujúco, nie je sa za čo hanbiť. Neznamená to, že sme blázni, či zlí ľudia. Je to choroba ako každá iná, ktorá sa našťastie dá liečiť.



Zdroje : Heinz Peter Rohl, Hraničná porucha osobnosti; Aleš Grambal, Ján Praško a Petra Kasalová, Hraniční porucha osobnosti a její léčba.


Článok napísala Anna V. a upravila Dominika L.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Psychohygiena: Čo to je? Načo mi to je? A ako na to?

    Pojem psychohygiena asi málokto počuje prvýkrát – za posledné roky sa stal bežnou súčasťou medziľudskej komunikácie, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa často cítia preťažení či uponáhľaní. Je to niečo, čo by sme si vraj mali dopriať všetci, aby sme zabránili vyčerpaniu či ďalšiemu populárnemu pojmu – syndrómu vyhorenia. Povieme si „jasné, psychohygiena je dôležitá,“ málokedy sa však pozastavíme a položíme si otázku, čo to vlastne je. Takže čo to je? Definície v slovníkoch väčšinou popisujú psychohygienu ako vedu zaoberajúcu sa udržiavaním duševného zdravia. Pre bežného človeka však psychohygiena nemá ani tak spojenie s vedou, ale skôr s každodenným fungovaním. Dala by sa chápať ako súhrn činností či aktivít, ktoré robíme pre seba, s účelom vyvážiť námahu, oddýchnuť si od problémov a starostí – či už pracovných alebo osobných – a dosýtiť si to, čoho máme v bežnom živote málo. Psychohygienu potrebujú rôzni ľudia v rôznej miere, nie je to niečo, čo by mali automaticky robiť všetci ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Gesto a dieťa v nás

Je pre mňa fascinujúce, ako sa aj v tých najmenších gestách vedia prejaviť naše charaktery. V tom, ako ti niekto zakýva, ako ťa objíme, ako sa pozerá, ako maľuje, ako je. Keby ste došli ku mne, vidíte nedokončené obrazy, tucet na viackrát napísaných mailov, moje stravovacie návyky sú tiež celkom vtipné. Potom sú ľudia, ktorí sú pomalí, s ktorými sa nedá nakupovať, pretože sa vracajú do tej istej uličky po piaty raz, keď si zrazu spomenú, že potrebujú ešte niečo. Ktorí z princípu nasadnú do prvého busu a neskôr prestúpia, radšej, než aby počkali na priamy spoj. Ktorí vojdú do obchodu, vyberú jednu vec, ktorú potrebujú a idú k pokladni. Ktorí sa snažia mať všetko nepríjemne rýchlo vybavené. Viete, takí, ktorí ten posledný pásik špiny čo ostane po zametaní iba rozmetajú naokolo. Ktorí hovoria tak „ako im huba narástla“ aj v situáciách, kedy je riskantné hovoriť tak. Ktorí sa pri prvej príležitosti vyhnú každej robote, a takí, ktorí sa vyžívajú v nepodstatných detailoch. Ktorí za každú cen...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej