Preskočiť na hlavný obsah

,,Mami, naozaj som v poriadku''

Toxické vzťahy s ľuďmi trpiacimi poruchou príjmu potravy

Poruchy príjmu potravy (PPP) sú veľmi neprebádané mentálne choroby, a aj keď veľa terapeutov a psychológov sa vraj „špecializuje“ na PPP, pravda je taká, že málokedy tušia, čo sa ich pacientom odohráva v hlave.


Mentálna anorexia či bulímia si chcú nechať svoju obeť len pre seba a pacienti sa často preto uzatvárajú pred rodinnými príslušníkmi, alebo aj blízkymi priateľmi. Klamanie, zašívanie sa, výhovorky, prečo nemôžeme ísť s kamarátmi von, na každodennom poriadku. Hrôza.


Tak, ako všetky mentálne choroby, aj PPP výrazne vplýva na vzťahy s blízkymi. Všetci si myslia, že odmietanie jedla skončí v momente, keď sa človek dostane na nejakú nízku váhu a povie si, že sa chce liečiť a chce pribrať. Hádky, ďalšie klamstvá, mylné predstavy, tak vyzerá realita v mnohých prípadoch.




Pre rodiča je to strhujúce, predstava že majú choré dieťa, či už fyzicky alebo psychicky. Niekedy ani nevieme, čo je horšie. Každý deň bojovania s jedlom a vlastným dieťaťom je extrémne vyčerpávajúce. Týmto by som chcela poďakovať všetkým rodičom, čo to deň čo deň nevzdávajú a bojujú za zdravie svojich detí. Hlavne v prípadoch, keď psychoterapia nezaberá, zostáva celá situácia na rodičoch.


V procese liečby je veľmi dôležité cítiť neustálu podporu zo strany rodiča. Osobne viem, že to niekedy nie je ľahké, ale ničomu nepomôže, keď sa frustrovaný rodič zvezie na ešte viac vystresovanom dieťati. Alebo, ešte horšie je držať všetky pocity v sebe, až raz obaja rodičia vybuchnú a so svojím dieťaťom sa odmietnu rozprávať niekoľko dní. Veľké hádky, ako aj malé nedorozumenia, môžu veľmi narušiť vzťahy medzi rodičmi a ich dieťaťom, ako aj celú rodinu (súrodenci a pod.).


Viem, že PPP pacienti si väčšinou myslia, že sú v tom boji sami. Ale to nie je pravda, vždy sú tu rodičia pre nás, nech sa deje čokoľvek. Niekedy nevedia, čo povedať alebo ako pomôcť, ale vždy sa u nich nájde vypočutie a objatie, dve veci ktoré potrebujeme najviac.


Ak sa chcete vyrozprávať, povedať rodičom, čo vás trápi, a ako by vám vedeli byť lepšie nápomocní, toto je váš čas. V priebehu liečby budete mať lepšie chvíľky, ale aj horšie. Netreba sa toho báť. Berte život tak, ako príde, všetko sa deje pre nejaký dôvod a má vás to niečo naučiť. Ako vás, tak aj vašich blízkych. Buďte s nimi trpezliví a aj sami so sebou, uvidíte, že keď prehrmí to najhoršie, slnko sa na vás znovu usmeje.


Ak by ste sa báli zveriť rodičom alebo blízkym, máme tu na našom blogu spísané linky pomoci.


Článok upravila Dominika L.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Psychohygiena: Čo to je? Načo mi to je? A ako na to?

    Pojem psychohygiena asi málokto počuje prvýkrát – za posledné roky sa stal bežnou súčasťou medziľudskej komunikácie, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa často cítia preťažení či uponáhľaní. Je to niečo, čo by sme si vraj mali dopriať všetci, aby sme zabránili vyčerpaniu či ďalšiemu populárnemu pojmu – syndrómu vyhorenia. Povieme si „jasné, psychohygiena je dôležitá,“ málokedy sa však pozastavíme a položíme si otázku, čo to vlastne je. Takže čo to je? Definície v slovníkoch väčšinou popisujú psychohygienu ako vedu zaoberajúcu sa udržiavaním duševného zdravia. Pre bežného človeka však psychohygiena nemá ani tak spojenie s vedou, ale skôr s každodenným fungovaním. Dala by sa chápať ako súhrn činností či aktivít, ktoré robíme pre seba, s účelom vyvážiť námahu, oddýchnuť si od problémov a starostí – či už pracovných alebo osobných – a dosýtiť si to, čoho máme v bežnom živote málo. Psychohygienu potrebujú rôzni ľudia v rôznej miere, nie je to niečo, čo by mali automaticky robiť všetci ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Gesto a dieťa v nás

Je pre mňa fascinujúce, ako sa aj v tých najmenších gestách vedia prejaviť naše charaktery. V tom, ako ti niekto zakýva, ako ťa objíme, ako sa pozerá, ako maľuje, ako je. Keby ste došli ku mne, vidíte nedokončené obrazy, tucet na viackrát napísaných mailov, moje stravovacie návyky sú tiež celkom vtipné. Potom sú ľudia, ktorí sú pomalí, s ktorými sa nedá nakupovať, pretože sa vracajú do tej istej uličky po piaty raz, keď si zrazu spomenú, že potrebujú ešte niečo. Ktorí z princípu nasadnú do prvého busu a neskôr prestúpia, radšej, než aby počkali na priamy spoj. Ktorí vojdú do obchodu, vyberú jednu vec, ktorú potrebujú a idú k pokladni. Ktorí sa snažia mať všetko nepríjemne rýchlo vybavené. Viete, takí, ktorí ten posledný pásik špiny čo ostane po zametaní iba rozmetajú naokolo. Ktorí hovoria tak „ako im huba narástla“ aj v situáciách, kedy je riskantné hovoriť tak. Ktorí sa pri prvej príležitosti vyhnú každej robote, a takí, ktorí sa vyžívajú v nepodstatných detailoch. Ktorí za každú cen...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej