Preskočiť na hlavný obsah

Panická porucha

Strach. Pocit, ktorý určite každý z nás aspoň párkrát zažil. Je to normálna, dôležitá emócia, ktorá nás chráni pred nebezpečnými situáciami alebo ohrozením. Ako teda súvisí pocit strachu s úzkosťou, a ako sa prejavuje u pacientov s panickou poruchou?


Hlavný rozdiel medzi strachom a úzkosťou je ten, že pri úzkosti má človek pocit ohrozenia, aj keď nevie identifikovať jeho zdroj. Úzkosť je teda strach, ktorý nemá opodstatnenú príčinu. To vedie k tomu, že telo i myseľ sú príliš ostražité a pripravené na neexistujúce nebezpečenstvo, čo sa môže prejaviť panickými záchvatmi. Panická porucha sa zaraďuje medzi úzkostné poruchy, človek opakovane zažíva veľmi silné stavy úzkosti, teda paniky. Tie ale nie sú predvídateľné dopredu a prichádzajú neočakávane.


Príznaky panickej poruchy sa dajú rozdeliť na do dvoch skupín:

  1. psychické príznaky

  2. fyzické príznaky


Psychické príznaky

Pocit ohrozenia, pocit napätia, úzkosť z očakávania, podráždenosť, nadmerné obavy a starosti, katastrofické myšlienky a predstavy.


Telesné príznaky

Napätie v svaloch, dýchavičnosť alebo pocity nedostatku dychu, bolesti hlavy a svalov, tras rúk, závraty, búšenie srdca, zrýchlenie srdcového tepu, tráviace problémy, nechutenstvo do jedla alebo naopak prejedanie sa.


Ľudia počas panického záchvatu majú často pocit na odpadnutie alebo sa nemôžu nadýchnuť, trasie sa im telo, často si myslia, že majú infarkt alebo iné zdravotné problémy. Na vyšetreniach sa často ukáže, že sú v poriadku, čo vyvoláva ešte väčšiu úzkosť.


U panickej poruchy sa často vyskytuje agorafóbia, strach z pobytu v otvorenom priestranstve. Medzi bežné reakcie na záchvat môže byť únikové správanie, a teda snaha utiecť z danej situácie, napríklad z obchodu. V niektorých prípadoch to môže viesť k tomu, že človek sa začne vyhýbať miestam, kde záchvat zažil v minulosti zo strachu, že by nastala rovnaká situácia. Dokonca sa človek môže vyhýbať aj miestam, kde záchvat nikdy nemal, ale predpokladá, že by na danom mieste mohol nastať. Vyústenie týchto pocitov a myšlienok sa môže prejaviť strachom ísť sám do obchodu, von na ulicu a podobne.


Panická porucha sa lieči pomocou farmakoterapie a psychoterapie. Samotná psychoterapia môže pomôcť pri ľahších alebo stredne ťažkých formách panickej poruchy, pri ťažkých formách je už nutná liečba psychofarmakmi. Aj pri ťažších formách je však psychoterapia veľmi dôležitá, pretože sa v nej človek učí efektívne zvládať príznaky.


Článok napísala Anna V. a upravila Dominika L.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Psychohygiena: Čo to je? Načo mi to je? A ako na to?

    Pojem psychohygiena asi málokto počuje prvýkrát – za posledné roky sa stal bežnou súčasťou medziľudskej komunikácie, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa často cítia preťažení či uponáhľaní. Je to niečo, čo by sme si vraj mali dopriať všetci, aby sme zabránili vyčerpaniu či ďalšiemu populárnemu pojmu – syndrómu vyhorenia. Povieme si „jasné, psychohygiena je dôležitá,“ málokedy sa však pozastavíme a položíme si otázku, čo to vlastne je. Takže čo to je? Definície v slovníkoch väčšinou popisujú psychohygienu ako vedu zaoberajúcu sa udržiavaním duševného zdravia. Pre bežného človeka však psychohygiena nemá ani tak spojenie s vedou, ale skôr s každodenným fungovaním. Dala by sa chápať ako súhrn činností či aktivít, ktoré robíme pre seba, s účelom vyvážiť námahu, oddýchnuť si od problémov a starostí – či už pracovných alebo osobných – a dosýtiť si to, čoho máme v bežnom živote málo. Psychohygienu potrebujú rôzni ľudia v rôznej miere, nie je to niečo, čo by mali automaticky robiť všetci ...

Gesto a dieťa v nás

Je pre mňa fascinujúce, ako sa aj v tých najmenších gestách vedia prejaviť naše charaktery. V tom, ako ti niekto zakýva, ako ťa objíme, ako sa pozerá, ako maľuje, ako je. Keby ste došli ku mne, vidíte nedokončené obrazy, tucet na viackrát napísaných mailov, moje stravovacie návyky sú tiež celkom vtipné. Potom sú ľudia, ktorí sú pomalí, s ktorými sa nedá nakupovať, pretože sa vracajú do tej istej uličky po piaty raz, keď si zrazu spomenú, že potrebujú ešte niečo. Ktorí z princípu nasadnú do prvého busu a neskôr prestúpia, radšej, než aby počkali na priamy spoj. Ktorí vojdú do obchodu, vyberú jednu vec, ktorú potrebujú a idú k pokladni. Ktorí sa snažia mať všetko nepríjemne rýchlo vybavené. Viete, takí, ktorí ten posledný pásik špiny čo ostane po zametaní iba rozmetajú naokolo. Ktorí hovoria tak „ako im huba narástla“ aj v situáciách, kedy je riskantné hovoriť tak. Ktorí sa pri prvej príležitosti vyhnú každej robote, a takí, ktorí sa vyžívajú v nepodstatných detailoch. Ktorí za každú cen...