Preskočiť na hlavný obsah

Robia antidepresíva ľudí šťastnými?

Veľakrát som sa stretla s tvrdeniami, že antidepresíva sú drogy, ktoré nás urobia šťastnými, a že keď človek tieto lieky užíva, tak bude šťastný. V skutočnosti je cieľom týchto liekov zabrániť, aby nálada padala do depresívnych epizód. Pacientova nálada sa tak z dlhodobého hľadiska zlepší, neznamená to však, že bude automaticky len šťastným.


Ako teda antidepresíva fungujú?


Antidepresíva vieme rozdeliť do niekoľkých skupín na základe mechanizmu fungovania. Jednými z najpoužívanejších sú antidepresíva skupiny SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu), ktoré sú známe svojou vysokou účinnosťou a nízkym množstvom vedľajších účinkov.


Antidepresíva skupiny SSRI zvyšujú hladinu sérotonínu v mozgu. Sérotonín je neurotransmiter, ktorý prenáša signály medzi nervovými bunkami – neurónmi. Keď je príliš málo, môže sa u človeka rozvinúť depresívna porucha, v prípade, že je ho priveľa, môže naopak dôjsť k nadbytočnej bunkovej aktivite. Pri zdravom množstve sérotonínu by sa človek mal cítiť emocionálne stabilne, šťastne, pokojne. SSRI antidepresíva blokujú spätné vychytávanie sérotonínu, čím jeho množstvo v mozgu zvyšujú a dochádza k zlepšeniu pacientovho stavu. Antidepresíva však nezačnú účinkovať ihneď, viditeľné zlepšenie stavu nastáva približne po 4 až 6 týždňoch.


Tak, ako cukrovka alebo vysoký cholesterol, aj depresívna porucha je choroba, na ktorej liečbu je často potrebná medikácia. Mnohí ľudia majú strach, že antidepresíva zmenia ich osobnosť. Z môjho pohľadu je to práve choroba, ktorá nám našu osobnosť zmení, a lieky sú veľmi nápomocné v tom, aby sme sa mohli cítiť zase sami sebou, robiť aktivity, ktoré sme si pred tým užívali, a aby sme mohli znovu normálne fungovať.


Článok napísala Anna M. a upravila Dominika L.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Psychohygiena: Čo to je? Načo mi to je? A ako na to?

    Pojem psychohygiena asi málokto počuje prvýkrát – za posledné roky sa stal bežnou súčasťou medziľudskej komunikácie, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa často cítia preťažení či uponáhľaní. Je to niečo, čo by sme si vraj mali dopriať všetci, aby sme zabránili vyčerpaniu či ďalšiemu populárnemu pojmu – syndrómu vyhorenia. Povieme si „jasné, psychohygiena je dôležitá,“ málokedy sa však pozastavíme a položíme si otázku, čo to vlastne je. Takže čo to je? Definície v slovníkoch väčšinou popisujú psychohygienu ako vedu zaoberajúcu sa udržiavaním duševného zdravia. Pre bežného človeka však psychohygiena nemá ani tak spojenie s vedou, ale skôr s každodenným fungovaním. Dala by sa chápať ako súhrn činností či aktivít, ktoré robíme pre seba, s účelom vyvážiť námahu, oddýchnuť si od problémov a starostí – či už pracovných alebo osobných – a dosýtiť si to, čoho máme v bežnom živote málo. Psychohygienu potrebujú rôzni ľudia v rôznej miere, nie je to niečo, čo by mali automaticky robiť všetci ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Gesto a dieťa v nás

Je pre mňa fascinujúce, ako sa aj v tých najmenších gestách vedia prejaviť naše charaktery. V tom, ako ti niekto zakýva, ako ťa objíme, ako sa pozerá, ako maľuje, ako je. Keby ste došli ku mne, vidíte nedokončené obrazy, tucet na viackrát napísaných mailov, moje stravovacie návyky sú tiež celkom vtipné. Potom sú ľudia, ktorí sú pomalí, s ktorými sa nedá nakupovať, pretože sa vracajú do tej istej uličky po piaty raz, keď si zrazu spomenú, že potrebujú ešte niečo. Ktorí z princípu nasadnú do prvého busu a neskôr prestúpia, radšej, než aby počkali na priamy spoj. Ktorí vojdú do obchodu, vyberú jednu vec, ktorú potrebujú a idú k pokladni. Ktorí sa snažia mať všetko nepríjemne rýchlo vybavené. Viete, takí, ktorí ten posledný pásik špiny čo ostane po zametaní iba rozmetajú naokolo. Ktorí hovoria tak „ako im huba narástla“ aj v situáciách, kedy je riskantné hovoriť tak. Ktorí sa pri prvej príležitosti vyhnú každej robote, a takí, ktorí sa vyžívajú v nepodstatných detailoch. Ktorí za každú cen...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej