Preskočiť na hlavný obsah

Robia antidepresíva ľudí šťastnými?

Veľakrát som sa stretla s tvrdeniami, že antidepresíva sú drogy, ktoré nás urobia šťastnými, a že keď človek tieto lieky užíva, tak bude šťastný. V skutočnosti je cieľom týchto liekov zabrániť, aby nálada padala do depresívnych epizód. Pacientova nálada sa tak z dlhodobého hľadiska zlepší, neznamená to však, že bude automaticky len šťastným.


Ako teda antidepresíva fungujú?


Antidepresíva vieme rozdeliť do niekoľkých skupín na základe mechanizmu fungovania. Jednými z najpoužívanejších sú antidepresíva skupiny SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu), ktoré sú známe svojou vysokou účinnosťou a nízkym množstvom vedľajších účinkov.


Antidepresíva skupiny SSRI zvyšujú hladinu sérotonínu v mozgu. Sérotonín je neurotransmiter, ktorý prenáša signály medzi nervovými bunkami – neurónmi. Keď je príliš málo, môže sa u človeka rozvinúť depresívna porucha, v prípade, že je ho priveľa, môže naopak dôjsť k nadbytočnej bunkovej aktivite. Pri zdravom množstve sérotonínu by sa človek mal cítiť emocionálne stabilne, šťastne, pokojne. SSRI antidepresíva blokujú spätné vychytávanie sérotonínu, čím jeho množstvo v mozgu zvyšujú a dochádza k zlepšeniu pacientovho stavu. Antidepresíva však nezačnú účinkovať ihneď, viditeľné zlepšenie stavu nastáva približne po 4 až 6 týždňoch.


Tak, ako cukrovka alebo vysoký cholesterol, aj depresívna porucha je choroba, na ktorej liečbu je často potrebná medikácia. Mnohí ľudia majú strach, že antidepresíva zmenia ich osobnosť. Z môjho pohľadu je to práve choroba, ktorá nám našu osobnosť zmení, a lieky sú veľmi nápomocné v tom, aby sme sa mohli cítiť zase sami sebou, robiť aktivity, ktoré sme si pred tým užívali, a aby sme mohli znovu normálne fungovať.


Článok napísala Anna M. a upravila Dominika L.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...