Ako školáčke mi pri slove psychológ vždy nabiehala predstava prísneho chudšieho okuliarnatého muža okolo štyridsiatky v bielom plášti, ktorý drží v ruke zápisník a mlčky si ma premeriava hodnotiacim pohľadom. Dnes, o veľa rokov neskôr, už mám úplne inú predstavu. Utvorili mi ju hlavne štúdium psychológie, práca na rôznych psychologických pozíciách, priateľstvo a spolupráca s psychológmi a psychologičkami i osobná skúsenosť v role klientky v psychoterapii. Psychologická či psychoterapeutická (sú to dva rozdielne pojmy, ktoré si neskôr vysvetlíme) práca, podobne ako tá policajná, poslanecká, manažérska atď. môže samozrejme vyzerať celkom rozlične. Stredobodom tej práce je však vždy človek a jeho myslenie, prežívanie a správanie.
Čo si mám teda predstaviť, keď mi niekto povie, že bol u psychológa?
Nie, neznamená to, že ten človek je nutne zúfalý alebo „šialený“. V skutočnosti každý z nás z času na čas zažíva chvíle, kedy sa nemáme dobre a nedokážeme sa s nimi vysporiadať tak, ako by sme potrebovali. Mnohokrát dokážeme ísť jednoducho ďalej alebo nám pomôže vyrozprávanie sa blízkej osobe. Nie vždy to však stačí. Niektoré takéto ťažkosti potrebujú väčšiu pozornosť – treba sa na ne pozrieť hlbšie a porozumieť, z čoho všetkého môžu pochádzať, vďaka čomu sa môžeme priblížiť i k vhodným riešeniam. Takúto pozornosť si zaslúžia najmä tie ťažkosti, ktoré sa v našom živote opakujú, ovplyvňujú naše správanie v bežnom dni alebo nás trápia natoľko, že sa nedokážeme sústrediť na ostatné veci v živote, čím nad ním strácame kontrolu. Práve s týmto nám môže pomôcť psychológ či psychoterapeut.
Ako teda psychológ či psychoterapeut pracuje a aký je medzi nimi rozdiel?
Jeden i druhý je v prvom rade odborník, ktorý rozumie zákonitostiam fungovania ľudského myslenia, cítenia, prežívania, správania… alebo, ak chceme, ľudskej duše. V oboch prípadoch je to tiež človek, ktorý má ku klientovi (teda k človeku, ktorý vyhľadal jeho pomoc) pristupovať otvorene, empaticky a bez hodnotenia, či niečo robíme dobre alebo zle, čím vytvára bezpečné a za každých okolností prijímajúce prostredie. Psychológa i psychoterapeuta pritom viažu isté etické zásady – jednou z nich je mlčanlivosť. Vďaka tomu má klient istotu, že i veľmi chúlostivé či trápne veci neopustia tento bezpečný priestor.
Psychológ je človek, ktorý vyštudoval psychológiu na vysokej škole a takmer vždy pracuje v nejakom zariadení (klinika, škola, domov sociálnych služieb apod.). Má obvykle širší repertoár služieb vrátane diagnostiky rôznych psychických funkcií a poskytuje väčšinou kratšie poradenstvo zamerané na konkrétne oblasti, na ktorých chce klient pracovať.
Psychoterapeut môže byť aj absolventom iného odboru než je psychológia (napríklad sociálna či liečebná pedagogika), psychoterapeuta z neho robí absolvovanie dlhodobého psychoterapeutického výcviku. Pracuje s jednotlivcom, párom, rodinou alebo so skupinou a vo svojej práci sa snaží spoznať a pochopiť vnútorný svet klienta hlbšie (terapia preto trvá aj mesiace, niekedy dokonca roky), vďaka čomu klientovi pomáha vyriešiť viaceré, aj komplikovanejšie problémy.
A čo takto môžem získať?
Keď sa rozhodnem vyhľadať pomoc psychológa či psychoterapeuta, neznamená to, že hneď dostanem odpovede na všetky otázky a stopercentné rady či zázračné riešenia, ako sa zbaviť depresie, fóbie či nutkavého správania. Ako všetky dôležité zmeny v živote, i spolupráca s takýmto odborníkom chce čas a energiu na oboch stranách. Niekde počas procesu však čosi začne dávať zmysel. Niečo potlačené sa možno uvoľní, na niečo sa zrazu dokážem pozrieť z inej perspektívy – už napríklad nechytím paniku, keď mi volá cudzie číslo. Nerozplačem sa, keď na mňa otec zvýši hlas. Dokážem sa pozrieť do zrkadla a nájsť tam niečo, čo sa mi páči… Na konci spolupráce zo mňa tiež nebude dokonalý človek, navždy pokojný a vyrovnaný ako budhistický mních. Ale určite budem lepšie chápať, čo sa vo mne deje a budem s tým vedieť naložiť tak, ako potrebujem. A to v živote jedného človeka znamená strašne veľa.
Napísala Veronika Ž. a upravila Dominika L.
Komentáre
Zverejnenie komentára