Preskočiť na hlavný obsah

Stereotypy duševných porúch

Hodiny ukazujú 19:00, ty ležíš v posteli a prezeráš si sociálne siete. Obsah ti však začal unikať už pred hodinou, keď si si spomenul na neuprataný riad na stole v kuchyni. Odvtedy ti ide v hlave len jedna myšlienka: mal by si sa postaviť a ísť ho odložiť. Z nevysvetliteľného dôvodu to však nedokážeš. Čím dlhšie nad tým premýšľaš, tým zúfalejší si. Je to lenivosť, čo ťa drží v posteli? A prečo si v to ráno strávil 20 minút hľadaním kľúčov, pretože si zabudol, kam si ich položil minútu predtým? Spomenieš si, ako si minule namiesto projektu do školy či práce, strávil celý deň prerábaním izby, pretože ti to napadlo, keď si vstal. Tvoj život je plný problémových situácii, ktorým by si sa mohol vyhnúť, ak by si sa zmenil. Nech sa však snažíš akokoľvek, sústrediť sa na jednu konkrétnu vec je pre teba nesplniteľná úloha. „Počúvaj, nebude to tým, že máš ADHD?“ Určite nie, pomyslíš si. Ty nemôžeš mať ADHD. „Prečo si to myslíš?“ Nie si predsa hyperaktívny.


ADHD nie je len hyperaktivita. PPP nie je len túžba schudnúť a úplná hladovka. Depresia nekončí vždy smrťou. OCD nie je len prehnané upratovanie. To všetko sú len stereotypy a škatuľky, do ktorých si ľudia rozdelili duševné poruchy. A zatiaľ čo niekto môže spadať do týchto kategórií, tieto predsudky môžu byť škodlivé a ovplyvňovať život ľudí, ktorí si prechádzajú inými skúsenosťami. Prečo teda existujú?

 

Dôvodov môže byť veľa. Záleží najmä na tom, v akom prostredí človek vyrastal a aké názory mu boli predkladané ako dieťaťu. Ak v jeho mladosti bola táto téma tabu, len ťažko si zvykne, že o duševnom zdraví sa treba rozprávať a vzdelávať sa. Internet je však rozmanité miesto a má k nemu prístup každý, preto je potrebné si získané informácie overovať. K šíreniu stereotypov pomáhajú aj médiá, ako knihy, filmy či seriály o mentálnych poruchách tvorené iba ľuďmi bez osobných skúseností. Pre takýchto ľudí je ťažké pochopiť myšlienky, ktoré mozog produkuje pri duševnej poruche, ešte ťažšie znázorniť ich v umení. Preto často spadajú do stereotypov. Najdôveryhodnejšie sú informácie od odborníkov alebo priamo od ľudí so skúsenosťami. Nie vždy je však pre nich ľahké hovoriť o svojich pocitoch a myšlienkach. Mohlo sa stať, že sa v minulosti stretli s nepochopením či výsmechom a tak skrývajú svoje problémy.

 

Nie zriedkakedy sa stáva, že spoločnosť nazýva klamárom človeka, ktorý má menej známe symptómy. Ľudia, ktorí veria stereotypom, totiž vidia iba to, ako mentálna porucha iného človeka ovplyvňuje ich, nie čím si prechádza daná osoba. Najmä v rodinách môže nastať situácia, kedy rodičia nevypočujú ich dieťa a nevyhľadajú odbornú pomoc, čím odopierajú dieťaťu nárok na liečbu alebo prekonanie duševnej poruchy. To v ňom môže vyvolať pocit osamelosti či beznádeje.

 

Rovnako, ak sú stereotypy zakorenené v človeku, ktorý si prechádza problémami, väčšinou ich pripisuje svojej osobnosti, lenivosti, alebo neschopnosti zlepšiť svoj stav. Pri mentálnych poruchách je však na prekonanie potrebné oveľa viac, než len vlastnú vôľu. Tým, že nevie príčinu jeho pocitov, nevyhľadá pomoc, čo znova vedie k pochybnostiam.

 

Našťastie, viac a viac ľudí zbiera odvahu zdieľať so svetom svoje príbehy, ktoré môžu pomôcť ostatným. Vďaka skutočným príbehom ľudí z rôznych oblastí, rôznou históriou, rôznou mentalitou, či aj rôzneho pohlavia, je možnosť, že si títo ľudia uvedomia, že stereotypné symptómy nie sú jediné, ktoré sa môžu vyskytnúť a že mentálne poruchy sú omnoho komplexnejšie, než by si mysleli. Môžu sa vyskytnúť aj kombinácie, kedy sa symptómy navzájom vylučujú. Vtedy je ťažká diagnóza aj pre odborníkov.

 

Každý človek je jedinečný a každého jedinca ovplyvňuje duševná porucha rozdielne. Aj medzi dvoma ľuďmi s rovnakou diagnózou môžu byť enormné rozdiely. Neexistuje „správny spôsob“, ako mať mentálnu poruchu. Pomoc by mala byť dostupná pre každého, kto ju potrebuje.

 

Nesnažme sa preto byť samozvanými expertmi na duševné zdravie. Vypočujme si našich blízkych, prípadne sa porozprávajme s niekým o našich problémoch. Zbavením sa predsudkov a stereotypov pomôžeme najviac.



Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...