Preskočiť na hlavný obsah

Galéria umenia našej mysle

Ako si predstavujete oddychový večer po náročnom dni? Odpovede sa určite líšia – niekto si prečíta knihu, pozrie si film, niekto si pustí hudbu, niekto štrikuje, háčkuje alebo vyšíva a možno sa niekto stará o svoju záhradu, či lúšti krížovky. Väčšinu týchto odpovedí však spája jeden pojem – umenie. Ako nám môže umenie pomôcť k duševnej rovnováhe? A ako hlboko nás môže až ovplyvniť?


Pre umenie neexistujú žiadne pravidlá. Je subjektívne, osobné a ponúka pohľad do duše umelca. Tvorba umenia a jeho prijímanie v podobe iných umeleckých diel dáva mysli pocit uvoľnenia, slobody a zvyšuje hladinu sérotonínu. Relaxačná hudba spomalí rýchle myšlienky, jemné farby stíšia hlasnú myseľ. Umenie prispieva k fyzickému oddychu a relaxu, čo je niekedy už len krôčik od duševnej pohody. Skrýva v sebe však oveľa viac. 


Ľudia nevyužívajú umenie len na každodennú duševnú hygienu a relax. Pomáha aj pri dlhodobých, hlbšie zakorenených problémoch, duševných chorobách alebo pri boji s traumatickou minulosťou. Ako je možné, že nás umenie tak ovplyvňuje? Odpoveďou je možno fakt, že schopnosťou tvoriť umenie, rovnako ako samotnými emóciami, sa odlišujeme od zvierat a elektrotechniky. Umenie a emócie boli vždy znakmi našej ľudskosti a sú navzájom úzko spojené. Odborníci prišli a stále prichádzajú na nové spôsoby, ako využiť tento fakt v praxi. Najzaužívanejšie sú terapie umením, ako arteterapia alebo muzikoterapia. 


Odhliadnuc od profesionálnej stránky, umenie ako voľnočasová aktivita má tiež svoje terapeutické účinky, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je aj produktívnosť, ktorá prichádza s tvorbou. Ľudia s depresiou alebo ADHD často mávajú ťažkosti s produktivitou, motiváciou a sústredením. Možnosť vidieť výsledok tvorby, pri ktorej nemuseli spotrebovať príliš veľa času a energie a zároveň im priniesla pôžitok, môže byť odrazový mostík pre viac projektov a motivácie v budúcnosti.


Stalo sa vám niekedy, že ste pri kreslení prepli do akéhosi automatického režimu a až pri výslednom diele ste si uvedomili, čo ste kreslili? S umením sa to stáva často. Slúži ako zrkadlo na sebapoznanie, v ktorom často zbadáme potláčané emócie alebo skryté pocity a ukáže nám nové stránky našej osobnosti. Pomôže nám identifikovať korene našich problémov, o ktorých sme často ani nevedeli, po čom môže byť ľahšie určiť si našu cestu ďalej a ako sa s nimi budeme vysporadúvať. 


Úzko s tým súvisí fakt, že svojim emóciám a myšlienkam dávame fyzickú alebo audio formu v podobe textu, hudby alebo obrazov. To pomáha najmä ľuďom s OCD, úzkostnou poruchou alebo PTSD, keďže je ľahšie bojovať proti niečomu, čo má fyzický tvar, než proti abstraktným pojmom alebo veciam, ktoré žijú len v našej mysli. Napríklad, býva ľahšie sa vysporiadať s čiernym strašidlom na papieri, než s nepríjemnou myšlienkou znejúcou stále dookola v našej hlave bez možnosti úniku.


Nie každý človek však má možnosť, priestor a čas na tvorbu umenia. Znamená to, že umenie ho teda nijako neovplyvní? Podobné vplyvy, aké má tvorba umenia, má na človeka aj prezeranie si umeleckých diel iných ľudí. Je zaujímavé, no nie až tak prekvapujúce, ako nazretie do duše ostatných pomáha identifikovať naše emócie. Ľudskosť nám umožňuje spojiť sa s inými. Nesmrteľnosť umenia nám predstavuje širokú škálu jedinečných pocitov umelcov zo všetkých časových období. Je teda len na vás, ako interpretujete svoj vnútorný svet, či identifikujete svoje emócie s inými umelcami alebo veci zoberiete do vlastných rúk.


Aj napriek všeobecne známym pozitívnym vplyvom na duševné zdravie je umenie často podceňované. Podobne, ako tajničky a krížovky rozvíjajú logické myslenie, umenie rozvíja kreativitu, komunikačné schopnosti a emocionálnu inteligenciu, čo ľudia často prehliadajú alebo pokladajú za nepotrebné. Nie je to otázka talentu, skôr expresívnosti a úprimnosti. Čím viac našej duše vložíme do diela, tým väčšiu hodnotu bude mať pre nás aj iných ľudí.



Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...