Predstav si, že musíš nastúpiť na malú loďku, ktorá je pristavená na vlnami rozbúrenom mori. Najskôr vykročíš jednou nohou, druhá je stále položená na pevnej ploche nástupného móla. Keď nohu položíš na loďku, okamžite cítiš, ako ňou vlny kývajú zo strany na stranu. Na chvíľu sa pridržíš zábradlia, kým na loďku prestúpiš aj druhou nohou. Teraz už oboma nohami stojíš na lodi. Po chvíli chytáš rytmus vĺn a pohyb sa ti už vôbec nezdá neprirodzený. O chvíľu sa však loď dáva do pohybu a ty strácaš rovnováhu, rýchlo hľadáš niečo, čoho sa zachytiť a uchrániť sa tak pred pádom na zem.
Pohyby lode predstavujú meniace sa podmienky prostredia. Tvoj inštinkt ti pri zmene pohybu rozkáže hľadať rôzne spôsoby ako sa s nimi vyrovnať (zachytiť sa) – toto sú takzvané zvládacie mechanizmy, ktorými sa snažíme udržať si našu emocionálnu rovnováhu. Tieto mechanizmy (coping), ti teda pomáhajú prebiť sa každodennými starosťami.
Poznáme to všetci. Deň blbec. Cítiš sa akoby si vstal z postele úplne naopak. Za oknom sa zbiehajú búrkové mraky a v tvojej mysli víria rôzne pochmúrne myšlienky, z ktorých napokon vznikne otázka „Ako to idem dnes zvládnuť?“
Každý máme svoje zakorenené rituály, či stratégie, čo robiť v prípade, že sa cítime pod psa. V dnešnom svete je pomaly umením zostať nad vecou a zameriavať sa vždy len na to pozitívne. V tomto prípade sú to práve malé kroky, ktoré nás udržujú v pohybe, nad vodou a v konečnom dôsledku aj v duševnej pohode.
Predstav si, že vlastníš obrovský box s rôznym náradím. Každý typ náradia v boxe sa dá použiť na niečo iné ale nájdu sa tam aj typy, ktoré môžeš použiť na čokoľvek. Takúto „krabicu“ vlastníš aj ty vo svojom vnútri. V nej sa nachádzajú rôzne zvládacie stratégie, ktoré v prípade potreby vytiahneš a použiješ pre teba tú najvhodnejšiu v súvislosti so situáciou, s ktorou aktuálne bojuješ.
Osobne sa v mojej „krabici“ nachádzajú stratégie na zvládnutie stresu, úzkosti, či negatívnych myšlienok, ktoré ma často brzdia. V stresových situáciách, ktoré vyžadujú schopnosť rýchlo sa prispôsobiť novým, nečakaným podmienkam zo svojej krabice rada a často vyťahujem stratégiu zamerania sa na príčinu stresu. Vtedy si vždy zodpoviem na otázky typu: Čo mi spôsobuje stres? Čo na tom môžem zmeniť vlastným pričinením? Čo nedokážem ovplyvniť? Teraz už mám otázky zodpovedané, problém identifikovaný a môžem sa zamerať na to, čo v danej situácii viem sama zmeniť.
Ak ma počas dňa prepadnú úzkostné myšlienky, okamžite siaham po relaxačných cvičeniach a práci s dychom. Myšlienky si potom jednu po druhej v duchu analyzujem na koľko percent je založená na realite až napokon zistím, že to, čo mi úzkosť narozprávala je veľmi málo pravdepodobné. Nastáva úľava a mne sa hneď ľahšie dýcha.
Coping sa však neskladá len zo stratégií, ktoré máme vo svojej krabičke. Je omnoho komplexnejší a možno sa nám to niekedy nezdá, ale práve malé, každodenné veci nám pomáhajú zložité situácie zvládať (alebo sa na ne aspoň lepšie pripraviť). Sú nimi jednoduché aktivity ako napríklad self-care vo forme naplnenia základných potrieb, ako dobrý a pravidelný spánok, pestrá a zdravá strava či hygiena. K tomu je určite výhodou si každodenne dopriať čas len pre seba, pre veci, ktoré radi robíme. Môže to byť čokoľvek, z čoho máš radosť, čo ťa napĺňa a pri čom si vieš aspoň trochu vydýchnuť od denných povinností.
Asi všetko okolo nás má aj svetlé aj tmavé stránky. Nie je tomu inak ani pri copingu, pretože aj zvládanie sa môže rýchlo obrátiť na nezvládanie v podobe nefunkčných mechanizmov, ktoré častokrát prinášajú len čiastočnú úľavu až nás napokon všetky potlačené emócie a problémy dobehnú. Vybrať si tú najefektívnejšiu stratégiu nie je vždy jednoduché. Hlavne vtedy, keď sa cítime príliš zahltení tým, čo aktuálne prežívame a ešte nie sme pripravení na zvládnutie. Všetky tieto živé, silné emócie vtedy odložíme na poličku, kde na nás počkajú a siahame po okamžitej úľave. Osobne je pre mňa najrýchlejší (neefektívny) spôsob vyhýbanie sa problémom. Často sa tvárim, že neexistuje, aj keď na mňa z tej poličky nápadne pozerá. Každý máme iné (ne)funkčné stratégie a do tohto zoznamu určite môžeme zaradiť aj uzavretie sa do seba, nadmerný spánok, prejedanie sa, či naopak držanie hladovky alebo v neposlednom rade aj užívanie alkoholu a iných drog. Skrátka čokoľvek, čo nám prináša rýchlu emocionálnu úľavu až do bodu, kým sme pripravení emócie z poličky znova zložiť a použiť tentokrát už efektívne stratégie na ich zvládnutie.
Ak sa aktuálne nachádzaš na vlnami rozbúrenom mori, máš pocit, že sa ti pod nohami stráca zem alebo máš poličky plné odložených a nevyriešených problémov, nezúfaj! Pamätaj, že na to nie si sám. Požiadať o pomoc, keď si už nevieš rady, je tiež výborná voľba copingovej stratégie.
Článok napísala Heňa H. a upravila Dominika L.
Komentáre
Zverejnenie komentára