"Neboj sa, dobre to dopadne"

Čo ak nezapadnem do kolektívu nových spolužiakov? Čo ak sa mi nebude dariť v novej práci? Čo ak nebudem dobrý v športe, s ktorým chcem začať? Nebolo by lepšie zostať pri svojich starých rutinách a spôsoboch, než riskovať neúspech alebo zlyhanie? Mnohí z nás si tieto otázky položili v určitom bode nášho života. Náš mozog si vytvára obranný mechanizmus proti neznámemu, ktoré prichádza so zmenou prostredia a novými situáciami – strach. Aj napriek tomu nás život dostáva do situácií, kde je zmena nevyhnutná a môže byť užitočná. Strach z nového je však stále len strach ako každý iný a dá sa prekonať.

Hoci zmena býva výstup z našej komfortnej zóny, je pre nás nevyhnutná. Človek pre svoj rozvoj osobnosti potrebuje podstupovať nové výzvy a situácie, či už je to zmena školy, práce, bydliska, vzťahov či hobby. Posúva ho to ďalej, nestojí pasívne na jednom mieste a v živote dosahuje nové úspechy. Bez ohľadu na to, či je to zmena zo zlej situácie k lepšiemu, alebo by sme radšej zostali v našich starých koľajach a nič nemenili, nepríjemné myšlienky a strach nás neobídu. Je to prirodzená odpoveď na to, že nevidíme do budúcnosti a nevieme, ako veci dopadnú. S nekonečným množstvom možností prichádza zužujúci strach zo zlého konca. Strach z nového je úzko spätý so strachom z budúcnosti, zo zlyhania a s úzkosťou, ktorá s ním súvisí.

Niekedy nás tento pocit paralyzuje. To spôsobuje prokrastináciu, odkladanie povinností, zvýšenú úroveň stresu, ťažkosti so spánkom a v najhorších prípadoch panické stavy. Tieto symptómy zažívajú najmä ľudia s úzkostnou poruchou, no môže sa to pod nátlakom stať komukoľvek. Kvôli strachu sa neposúvame ďalej, odkladáme prácu na poslednú chvíľu, neskúšame nové koníčky a voľnočasové aktivity, ktoré by nám poskytovali dobrý pocit a náladu a zasekávame sa v stereotype. 

Slová. ktoré často počujeme, keď sa s našimi pocitmi niekomu zveríme, sú „Neboj sa, dobre to dopadne.“ Ironické je, že väčšinou nepomáhajú. Pri týchto úvahách sa nám slová ako tieto zdajú len ako prázdne sľuby, nezaručujú nám ich pravdivosť. A hoci ich ľudia používajú s dobrým úmyslom, tieto slová môžu aj ublížiť, znevažujú náš pocit strachu, nútia nás myslieť si, že reagujeme prehnane, pričom opak je pravdou. Každý má nárok na strach a jeho prekonanie postupne, nie unáhlene.

Prekonanie strachu nie je úplné zbavenie sa nepríjemných myšlienok, skôr ich limitovanie a schopnosť sa im postaviť. V tomto prípade sú kľúčovou pomocou fakty. Tým, že sa sústredíte na veci, ktoré viete ovplyvniť v prítomnosti, eliminujete možnosti v budúcnosti a váš mozog logicky vylúči všetky, ktoré majú vysokú nepravdepodobnosť toho, že sa udejú. Tým sa znižuje úroveň stresu a strachu. 

Rovnako, ak je vo vašom okolí človek, o ktorom viete, že si prechádza zmenami a potrebuje pomoc, poukážte na fakty a veci, ktoré sú pravdou v prítomnosti a možno na nich vie popracovať. Všímať si, čoho konkrétne sa bojí a vyvrátiť jeho obavy, je najlepšia podpora, akú môžete poskytnúť.

Pôvodca tohto strachu býva často aj narušenie zaužívaných spôsobov a rutín. Niektoré aktivity sa stali súčasťou našich životov natoľko, že si nevieme predstaviť ich vypustiť pre dobro nových činností. V tomto prípade je to čisto na nás, či sme ochotný zariskovať, vzdať sa zvykov a vidieť, ako nová zmena ovplyvní zvyšok nášho života. Toto rozhodnutie je čisto subjektívne, či už niekto bude rozvíjať svoj život v už rozbehnutom smere alebo skôr vyhľadáva nové smery a adrenalín prichádzajúci s neznámym.

Budúcnosť je pre nás iba jeden veľký otáznik a je ľahké podľahnúť zlým myšlienkam. Vtedy je najlepšie nájsť si čas na premyslenie, relax a racionálne zvážiť všetky okolnosti. Je normálne báť sa nových situácii a je dobré vedieť, ako sa s týmto strachom vyrovnať. 

Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.