Preskočiť na hlavný obsah

Maškrtné jazyky dnešnej doby


Naše sebavedomie by sa dalo prirovnať k torte. Tej najkrajšej, akú si viete predstaviť: s marcipánovými ozdobami, sladkosťami a kúskami čerstvého, šťavnatého ovocia. A sme na ňu každý právom hrdí – sami sme ju vybudovali, upiekli. Mnohí ľudia sú na našu tortu taktiež hrdí, sú radi, že sa nám podarila. Keď sa však dostane do rúk nesprávnych ľudí alebo vecí, vráti sa nám pokazená, „rozbabraná”, s chýbajúcimi ozdobami a odtlačkami zubov po lačných uhryznutiach. Je ťažké po tomto znova poskladať tortu do stavu, v akom bola predtým. A čím viac sa stretávame s maškrtníkmi túžiacimi po sladkom, tým viac z našej torty ubudne a je ťažšie si ju ubrániť.


Každé obdobie na našej Zemi má svojich vlastných požieračov sebavedomia. Niektorí, s meniacou sa dobou a novými podmienkami, vymiznú, niektorým, naopak, sa darí v novom prostredí a rastú. Otázka je, čo konkrétne číha na našu tortu v týchto „jednoduchých, pokrokových a ideálnych” časoch?

1. Sociálne siete

Za jedných z hlavných požieračov môžeme označiť práve internet. S príchodom vynálezu, ktorý nás dokáže spojiť s kýmkoľvek a kdekoľvek, máme zrazu každý deň pred očami ľudí, ktorí dosiahli obrovské úspechy svetového kalibru. Zatiaľ, čo takéto príspevky môžu byť motivačné a inšpirujúce, ak ich počet prekročí hranicu znesiteľnosti, začínajú útočiť na naše sebavedomie. V tom momente sa z motivácie na ceste za našimi snami stávajú vrahovia týchto snov.


Porovnávanie sa nie je jediná nástraha, s ktorou prichádzajú sociálne siete. Šikana vždy bola nepriateľom sebavedomia, nech už bola v akejkoľvek forme. Anonymita a široký rozsah dodávajú šikanátorom odvahu a priestor. Preto je kyberšikana v dnešnej dobe tak rozšírená a ohrozuje naše sebavedomie.

2. Väčšie predpoklady

Čas ide dopredu, a spolu s ním aj doba. Čo bolo spravené, to už nikto nevráti späť, je to navždy zapísané v dejinách. Tým sa mení aj náš pohľad na úspech a čo vlastne znamená to slovo. To, čo sa pokladalo za úspešné pred päťdesiatimi rokmi, musíme desaťkrát predbehnúť, aby sme dosiahli dnes niečo obdivuhodné v očiach spoločnosti.


A čo sa stalo s minulými úspechmi? Stali sa normou. Na plecia dnešného človeka sú kladené povinnosti, ktoré stále len pribúdajú a nikdy neubúdajú. Očakáva sa, že človek dokáže všetko, čo predtým a ešte niečo navyše. A ak sa to z akéhokoľvek dôvodu (ktorých je viac, než sa na prvý pohľad zdá) nepodarí, ubudne nám znova kúsok z našej torty. 

3. „Lepšia doba“ 

V kontraste s tým, čo je spomínané vyššie, ľudia, väčšinou tí, čo vyrastali v inej dobe, majú predsudky voči novej generácii. Slová ako „Veď to máte dnes také jednoduché.” „My sme to mali oveľa ťažšie.” vedia na našom sebavedomí zanechať veľa škody. Práve kvôli týmto výrokom sa cítime slabo, ak nás trápia problémy tejto doby. 


Rovnako, ako hospodári chránia svoje kukuričné pole od vtáctva, takisto si aj my musíme chrániť našu tortu sebavedomia. Nedať ju pazúrom túžiacim nakŕmiť sa jej sladkou chuťou a udržať si ju, i keď je to v dnešnej dobe zložité. A čo je najlepšie na tejto špeciálnej torte? Aj po nepríjemných skúsenostiach s maškrtnými jazykmi ju dokážeme poskladať a vybudovať naspäť a znova byť na ňu hrdí. Pretože ako ozdoba na torte, taký istý účel plní na človeku zdravé sebavedomie.



Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Ako zvládnuť realitu?

  Krátky príbeh o všednom dni Je streda podvečer, sedím doma na gauči a ignorujúc zapnutú telku pozerám do prázdna. Ťažko by som zachytila jednu súvislú myšlienku, obrazy a slová mi chaoticky bežia hlavou, riadené tak akurát vyjazdenými dráhami v mozgu ako večerná premávka v centre Bratislavy. To je maximum, čoho som v ten večer schopná, keďže odkedy som ráno vzala do ruky mobil, aby som si pozrela, čo je nové v mojej bubline a či ma náhodou nezháňal deprimovaný kamarát, alebo niektorá premotivovaná kolegyňa, sa až do chvíle, kedy som si sadla na tento gauč, mojou hlavou prehrnulo snáď stotisíc rôznych podnetov, ktoré som potrebovala riešiť. Zúfalí klienti, ubehaní kolegovia, nové správy o vojne, krik u susedov, strašidelné ekonomické odhady, klimatické katastrofy... Keby som mohla, ušla by som. Ale niet kam. Aj keď zatiahnem žalúzie, schovám sa pod paplón a budem sa tváriť, že neexistujem, svet sa bude ďalej točiť. A tak si radšej zapnem seriál, aby som na to celé na chvíľu zabudl...

Byť tak neviditeľnou

Keby si si mal/a vybrať jednu superschopnosť, aká by to bola? Mne pri tejto otázke okamžite napadne aspoň desať schopností, ktoré by boli úplne fantastické. Keď sa však na chvíľu zastavím a zalovím vo svojom vnútri, vo výbere ostane len jedna. Zo všetkého najviac by som si želala vedieť byť neviditeľná. Nie je to preto, aby som mohla vykradnúť banku alebo urobiť nejaký žart bez toho, aby ma pri tom prichytili. Hoci, nebudem klamať, určite by som si pri tej možnosti z niekoho neškodne vystrelila… Toto želanie za sebou skrýva oveľa viac. Neraz som ho počula vysloviť i mladých ľudí. „Najradšej by som bol neviditeľný.“ „Nechcem, aby si ma ľudia všímali.“ „Najlepšie bude, keď zabudnú, že som tu.“ Vždy, keď to počujem, je mi z toho trochu ťažko, lebo tuším, čo tým myslia. Keď som chodila do školy, občas som si predstavovala, aké by to bolo, byť neviditeľnou… že idem po ulici a necítim na chrbte pohľady. Obzerám sa naokolo, pohľad mi zastane na žene, ktorá ide oproti. Ani si nevšimne, ako poh...