Niektoré vzťahy nie sú navždy

Predstavme si vzťah ako nejaký stroj. Povedzme, že motorka. Pre správne fungovanie každého stroja je potrebné, aby všetky jeho súčiastky pracovali a spolupracovali tak ako majú. Na vzťah treba minimálne dvoch, tak isto ako pre pohyb motorky sú potrebné dve kolesá. Čo sa však stane v prípade, že na jednom kolese dostaneme defekt? Veľmi sa už nepovozíme, až kým koleso znova neopravíme. Podobne aj vo vzťahu je potrebná spolupráca obidvoch. 

Hovorí sa, že neexistujú náhodné stretnutia. Každý človek v našom živote je buď testom, trestom alebo darom. Vzťahy sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Ich formovanie je dôležité pre naše psychické a emocionálne zdravie a v neposlednom rade aj pre schopnosť vôbec prežiť. V našich génoch máme túžbu byť si navzájom blízki a tvoriť sieť vzťahov. 

Či už ide o romantické – partnerské vzťahy alebo o priateľstvá, niektoré z nich nám doslova menia životy. Sú doživotné. Čo ale robiť v prípade, že vzťahy, v ktorých sa ocitneme už viac nespĺňajú základné podmienky pre zdravý vzťah a stávajú sa nefunkčnými? 

Častokrát počujeme o partnerských rozchodoch a zlomených srdciach. Zamysleli sme sa už ale niekedy nad tým, že aj strata priateľa dokáže veľmi bolieť? Ani veľmi nie. Pritom takéto „rozchody“ už zažilo mnoho z nás. Je na tom však niečo iné, zvláštne v porovnaní s partnerským rozchodom a niekedy dokáže zraniť ešte viac. 

Koniec priateľstva 

Rozchodu v romantickom vzťahu väčšinou predchádza konverzácia alebo formálne ukončenie vzťahu, čo poskytuje aspoň ako také vysvetlenie či uzavretie. Na druhú stranu končiace priateľstvá nie vždy majú podobný priebeh. Možno si to už zažil. Telefonáty sú čoraz nepravidelnejšie, odpisovanie na správy taktiež. Keď sa stretnete, nenachádzate spoločnú reč a nakoniec sa o živote priateľa dozvedáš  z instagramu, tiktoku, či iných sociálnych sietí. 

Cítiš, že sa niečo deje, máš mnoho otázok a si zmätený. Je ti z toho celého nanič. 

Je také jednoduché predpokladať, že tí ktorí sú momentálne pri nás, na ktorých nám záleží, budú v našich životoch navždy. Pritom je bežné, že sa meníme a s nami sa menia aj naše vzťahy. Volíme si rozdielne životné cesty, kde sa priateľstvo cestou stráca. Myslím si však, že niektorí ľudia v našich životoch nemajú byť navždy. Majú nás niečomu naučiť – formovať nás. Na konci dňa nám nikto nemôže vziať spomienky a čas strávený s danou osobou. 

A čo teraz ? Keď to tak strašne bolí... 

Koniec vzťahu (akéhokoľvek) môže byť jednou z najťažších životných situácií. Zažívame pri tom rôznorodé pocity. Najčastejšie asi pocit „zlomeného srdca“, ktorý je mixom pocitu, že nám niekto ublížil, pocitu hnevu, rozčúlenia či zmätenia a smútku. Prvým krokom je uvedomiť si, že je v poriadku cítiť všetky tieto negatívne emócie. Patria k tomu. Je ok prechádzať procesom smútenia a uzdravovania. 

Ako sa hovorí, čas zahojí všetky rany. Nie je to tak celkom pravda. Skôr sa s nimi naučíme žiť. Viac už nebolia, no nezabudneme. Keď prejdeme fázu smútenia, je dobré obzrieť sa späť a zhodnotiť, čomu nás to mohlo naučiť. Čo si sa o sebe dozvedel? Čo si sa dozvedel o konkrétnom vzťahu ako takom? Ako to všetko môžeš využiť v budúcnosti? 

Taktiež je v poriadku sa pohnúť ďalej, aj keď spočiatku sa cítiš, akoby si už nikdy nemal nájsť podobného priateľa. Všetky straty bolia, avšak aj v stratách sa väčšinou nájde aspoň trocha pozitívneho. Využi čas, ktorý teraz máš a zameraj sa na seba, svoje potreby a priania. Zameraj sa na ľudí, s ktorými sa cítiš šťastný. Nie všetky veci v živote dokážeme ovplyvniť. 

Článok napísala Heňa H. a upravila Dominika L.