Vraví sa, že mladí ľudia sú dnes závislí na sociálnych sieťach. Vraj ich to oberá o zážitok skutočného života. Zatiaľ sa nemusia starať sami o seba, sú závislí od ich rodičov, no tí sa často obávajú, ako ich ratolesti zvládnu dospelosť a nezávislosť, ktorá s ňou príde... Nad takými spoločenskými otázkami sa zamýšľam, zatiaľ čo pozerám do prázdna a chrúmem čipsy. Neprejde večer, kedy by som si nedala, alebo na ne aspoň nemyslela. Závisí, ako sa na to človek pozrie, no asi som na nich závislá... Zaujímavé, aký nový rozmer toto slovo nadobudlo počas rokov môjho života. Pamätám si, že keď som bola malá, závislí boli len narkomani. Teraz môže byť závislý ktokoľvek na čomkoľvek. Závislá na počítačových hrách, závislý na hazarde, závislý na pozornosti, závislé na nakupovaní... Čo tá závislosť vlastne znamená, prečo sa deje a podľa čoho môžeme povedať, že je človek závislý?
Trošku teórie
Keď sa bavíme o závislosti na niečom, rozlišujeme obvykle medzi látkovou a psychickou (nelátkovou) závislosťou. Látková závislosť je doslova „závislosť na nejakej chemickej látke“, kedy okrem navodenia rôznych príjemných pocitov, ktoré sú samé o sebe „návykové“, je závislé i telo, ktoré si na danú látku zvyklo a prispôsobilo jej prítomnosti svoje fungovanie. Keď telo takúto látku zrazu nedostane, nastane v ňom nerovnováha a tá sa prejavuje ako abstinenčné príznaky, ktoré sa obvykle vyskytujú kombinovane, čo sa nazýva abstinenčným syndrómom. Takýto stav dokážu vo väčšej či menšej miere privodiť niektoré ilegálne drogy ako heroín či pervitín, ale aj celkom legálne a veľmi rozšírené látky ako alkohol, nikotín či dokonca kofeín. Psychickou závislosťou bežne myslíme takú, ktorá je „iba“ psychického pôvodu. Samozrejme aj tu sa odohrávajú v tele fyziologické zmeny — ovplyvnené je najmä vylučovanie a spracovanie „hormónov šťastia“, teda endorfínov, serotonínu, oxytocínu a dopamínu. „Vysadenie“ toho, na čom sme závislí, nám síce spôsobí pokles týchto hormónov, no neprivodí nám to abstinenčný syndróm. To však neznamená, že nelátkové závislosti nie sú nebezpečné a nemôžu výrazne ovplyvniť kvalitu nášho života. Medzi takéto závislosti patrí napríklad spomínaná závislosť na sociálnych sieťach, na počítačových hrách, na cvičení, nakupovaní, ale zaraďujeme sem niekedy aj sebapoškodzovanie či poruchy príjmu potravy.
Kedy ale môžeme povedať, že je niekto závislý? Nestačí, že daný človek opakovane vyhľadáva objekt (vec alebo činnosť) svojej závislosti. Závislý je človek vtedy, keď na daný objekt tiež často myslí, uprednostňuje ho pred inými možnosťami trávenia času, postupom času ho vyhľadáva v čoraz väčšej miere a bez neho nevie poriadne fungovať. Závislý človek väčšinou postupne prestáva mať záujem o veci, ktoré sa netýkajú objektu závislosti. Stáva sa, že závislí ľudia zúžia spektrum svojich záujmov, začnú zanedbávať svoje povinnosti, okolie a sociálne vzťahy.
Prečo sa ľudia stávajú závislými?
Jednoduchá odpoveď by znela: Môžu za to hormóny. Činnosti, ktoré prežívame ako príjemné, sú spojené s vylučovaním väčšieho množstva endorfínov, serotonínu, prípadne oxytocínu a následne sa po nich často vyplavuje i dopamín, ktorý spôsobuje, že si ich zapamätáme ako príjemné a máme tendenciu ich neskôr vyhľadávať. Keďže každý človek je jedinečný, má určité predispozície, skúsenosti a sklony, aj jeho závislosť sa môže týkať prakticky čohokoľvek. Nie u každého však musí vzniknúť závislosť — niektorí ľudia sú voči vybudovaniu závislosti prirodzene odolnejší, no zrejme najväčšiu rolu v tom, či sa staneme na niečom závislými alebo nie, sú podmienky, respektíve spôsob života, ktorým žijeme.
Odborná obec sa veľa o závislosti naučila vďaka sérii experimentov s potkanmi vedca Bruca K. Alexandra. Tieto experimenty sa dnes nazývajú populárnym označením Potkaní park. V rámci nich Alexander zistil, že potkany, ktoré majú dostatok zaujímavých podnetov, priestoru na vybehanie a tiež potkaniu spoločnosť, vyhľadávajú drogy v oveľa menšej miere (až takmer vôbec) než potkany, ktoré tieto „vymoženosti“ nemajú. Potkany a ľudia síce nie sú to isté, sme si však podobní natoľko, že podobné situácie môžeme očakávať i medzi nami ľuďmi — čo sa v prípade závislostí veľmi často potvrdzuje.
Podľa Abrahama H. Maslowa má každý človek približne rovnaké všeobecné potreby: najzákladnejšie sú tie fyziologické, no nemenej dôležité sú i potreba bezpečia, sociálne potreby, potreba uznania a potreba sebarealizácie. Pokiaľ človek nemá každú z týchto potrieb nejakým spôsobom naplnenú, snaží sa to zmeniť. Nie vždy je to však v jeho silách a možnostiach. V takom prípade máme sklony toto „prázdne miesto“ zaplniť niečím iným — obvykle tým, s čím máme príjemné skúsenosti — a ako si toho dopriavame viac a viac, zvykáme si na to a tým vzniká závislosť. V praxi môžu človeku chýbať napríklad prejavy lásky zo strany rodičov, rešpekt v triednom kolektíve, nádej na peknú budúcnosť alebo možnosti ako zdravo tráviť voľný čas.
Od závislosti k nezávislosti
Látkové závislosti sa už niekoľko desaťročí v spoločnosti berú celkom vážne, o čom svedčí aj množstvo odvykačných zariadení, kde je ľuďom s týmito závislosťami poskytovaná lekárska, psychologická a sociálna pomoc. So psychickými závislosťami to je však trochu inak. Keďže sa o nich donedávna prakticky nevedelo a stále veľa nehovorí, človeku s takouto závislosťou obvykle trvá oveľa dlhšie, kým si uvedomí, že je závislý. Kým látkové závislosti ľudia zvyknú brať o niečo vážnejšie, pri nelátkových si závislí ľudia nezriedka vypočujú reakcie ako „to nie je reálny problém,“ „snažíš sa len pútať pozornosť,“ či „tak s tým jednoducho prestaň“.
Na šťastie mnoho dobrých psychológov a psychoterapeutov vie s témou psychickej závislosti pracovať. Či už s ich pomocou alebo bez nej je na úspešné „vyliečenie“ potrebné v skratke zodpovedať si tieto otázky:
Som závislý/á? Podľa čoho to viem/ako by to vyzeralo, keby som závislý/á nebol/a?
Akú chýbajúcu potrebu svojou závislosťou zapĺňam?
Ako tú potrebu môžem naplniť zdravšie?
Pokiaľ je človek naozaj závislým, cesta von zriedka býva rýchla a plynulá. Ako všetky výzvy v živote, i táto so sebou nesie lepšie i horšie chvíle, na čo je dobré sa pripraviť. A ako v každom boji, i v boji so závislosťou sa oplatí mať spolubojovníka — či už je to človek s podobnou skúsenosťou, priateľ alebo pomáhajúci odborník.
Ak práve hľadáš alebo poznáš niekoho, kto hľadá pomoc v boji so závislosťou, obrátiť sa môžeš napríklad sem:
Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566
Linka detskej istoty 116 111
Linka dôvery Ministerstva vnútra SR 02/555 71 110
Linka pomoci fajčiarom 0850 111 682
Linka pomoci pre ľudí s problémami s alkoholom alebo drogami 02/ 5341 7464
Linka dôvery toxikomanov 02/547 76 379
Linka dôvery pre drogovo záviských 02/62 246 836
Linka pomoci pre závislých hráčov 0800 800 900
Zdroje:
Gage, S. H., & Sumnall, H. R. (2019). Rat Park: How a rat paradise changed the narrative of addiction. Addiction, 114(5), 917–922. https://doi.org/10.1111/add.14481
https://www.webmd.com/mental-health/what-is-maslow-hierarchy-of-needs
Napísala Veronika Ž.
Komentáre
Zverejnenie komentára