Preskočiť na hlavný obsah

Nevedomé predsudky


Predsudky by sme mohli prirovnať k tmavým okuliarom, ktoré nosíme, aby sme ochránili svoj zrak pred silným letným slnkom. Tak ako nám rôzne farby a odtiene sklíčok okuliarov menia videnie sveta, ktorý nás obklopuje, predsudky pracujú na rovnakom princípe. Zafarbujú naše vnímanie ľudí, situácií či myšlienok. Niekedy však ani nevnímame, že nejaké okuliare vôbec máme na očiach – sme na ne zvyknutí a tak si ani neuvedomujeme, že naše videnie je skreslené. 


Čo sú to predsudky? 

Na čo vlastne narážame, keď o sebe alebo niekom inom tvrdíme, že má predsudky? Michael Crichton (autor knižnej verzie Jurského parku) má na to výborný citát: „Názor bez dôkazu sa volá predsudok.“ V tejto vete je skrytá celá podstata, prečo vlastne predsudky vznikajú. Predsudok je teda nejaký negatívny postoj voči jednotlivcom, celej skupine alebo situácii, založený na presvedčení, stereotype alebo len na predpoklade, že to tak jednoducho je. Aj napriek tomu, že niektoré naše predsudky môžu byť plne uvedomované, drvivá väčšina predsudkov je zakorenená v našom nevedomí a ovplyvňuje odtiaľ naše správanie a aj rozhodovanie bez toho, aby sme si to vôbec všimli. A ako sa tie predsudky a presvedčenia vlastne dostali do nášho nevedomia ? Veď predsa sami sme si ich tam nevložili. Alebo áno? 


Zdroje predsudkov

Nevedomé predsudky sa môžu formovať z viacerých zdrojov, ako sú napríklad sociálne siete, osobné skúsenosti alebo kultúrne normy. Napríklad si môžeme veľmi rýchlo vytvoriť predsudky, ak niekde na Instagrame zahliadneme príspevok o protiprávnom konaní istej skupiny ľudí. Tento príspevok sa nám ihneď spája s našou osobnou skúsenosťou, s danou skupinou ľudí a ani sa nenazdáme, presvedčenie sa už formuje a upevňuje v nevedomí. A ak sa k tomu všetkému pridajú aj naši známi, ktorí prechovávajú negatívne postoje, rýchlo si tieto postoje osvojíme tiež. Avšak ak konali ľudia z tejto skupiny protiprávne, znamená to, že všetci ľudia, ktorí patria do tej skupiny ľudí sú kriminálnici? No pravda je taká, že náš predsudok, ktorý už tróni v nevedomí nás presviedča, že určite to tak je! 


A ako vlastne môžeme presvedčiť samých seba, že naše predpojaté myslenie ovplyvňuje našu schopnosť byť objektívnym a rozhodovať sa? Jednou z možností je pochopiť a prijať, že sa to deje. Keď si uvedomíme svoju prirodzenú tendenciu (áno prirodzenú, pretože každý z nás v sebe prechováva isté predsudky) byť zaujatý voči niečomu, bude pre nás jednoduchšie sa prichytiť „pri čine“ a svoje myslenie preskúmať a napraviť. Tu je priestor pre náš vlastný prieskum o danej situácii alebo ľuďoch, na základe ktorého si môžeme vytvoriť iný, objektívnejší názor. A ako viacero vecí, ktoré sa skrývajú v hĺbkach nášho nevedomia, aj odstránenie predsudkov si vyžaduje určitú snahu a sebareflexiu. Takto môžeme dosiahnuť lepšie porozumenie sebe a iným, a spolupodieľať sa na vytváraní spravodlivého a inkluzívneho sveta. 



Článok napísala Heňa H. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...