Nevedomé predsudky

Predsudky by sme mohli prirovnať k tmavým okuliarom, ktoré nosíme, aby sme ochránili svoj zrak pred silným letným slnkom. Tak ako nám rôzne farby a odtiene sklíčok okuliarov menia videnie sveta, ktorý nás obklopuje, predsudky pracujú na rovnakom princípe. Zafarbujú naše vnímanie ľudí, situácií či myšlienok. Niekedy však ani nevnímame, že nejaké okuliare vôbec máme na očiach – sme na ne zvyknutí a tak si ani neuvedomujeme, že naše videnie je skreslené. 

Čo sú to predsudky? 

Na čo vlastne narážame, keď o sebe alebo niekom inom tvrdíme, že má predsudky? Michael Crichton (autor knižnej verzie Jurského parku) má na to výborný citát: „Názor bez dôkazu sa volá predsudok.“ V tejto vete je skrytá celá podstata, prečo vlastne predsudky vznikajú. Predsudok je teda nejaký negatívny postoj voči jednotlivcom, celej skupine alebo situácii, založený na presvedčení, stereotype alebo len na predpoklade, že to tak jednoducho je. Aj napriek tomu, že niektoré naše predsudky môžu byť plne uvedomované, drvivá väčšina predsudkov je zakorenená v našom nevedomí a ovplyvňuje odtiaľ naše správanie a aj rozhodovanie bez toho, aby sme si to vôbec všimli. A ako sa tie predsudky a presvedčenia vlastne dostali do nášho nevedomia ? Veď predsa sami sme si ich tam nevložili. Alebo áno? 

Zdroje predsudkov

Nevedomé predsudky sa môžu formovať z viacerých zdrojov, ako sú napríklad sociálne siete, osobné skúsenosti alebo kultúrne normy. Napríklad si môžeme veľmi rýchlo vytvoriť predsudky, ak niekde na Instagrame zahliadneme príspevok o protiprávnom konaní istej skupiny ľudí. Tento príspevok sa nám ihneď spája s našou osobnou skúsenosťou, s danou skupinou ľudí a ani sa nenazdáme, presvedčenie sa už formuje a upevňuje v nevedomí. A ak sa k tomu všetkému pridajú aj naši známi, ktorí prechovávajú negatívne postoje, rýchlo si tieto postoje osvojíme tiež. Avšak ak konali ľudia z tejto skupiny protiprávne, znamená to, že všetci ľudia, ktorí patria do tej skupiny ľudí sú kriminálnici? No pravda je taká, že náš predsudok, ktorý už tróni v nevedomí nás presviedča, že určite to tak je! 

A ako vlastne môžeme presvedčiť samých seba, že naše predpojaté myslenie ovplyvňuje našu schopnosť byť objektívnym a rozhodovať sa? Jednou z možností je pochopiť a prijať, že sa to deje. Keď si uvedomíme svoju prirodzenú tendenciu (áno prirodzenú, pretože každý z nás v sebe prechováva isté predsudky) byť zaujatý voči niečomu, bude pre nás jednoduchšie sa prichytiť „pri čine“ a svoje myslenie preskúmať a napraviť. Tu je priestor pre náš vlastný prieskum o danej situácii alebo ľuďoch, na základe ktorého si môžeme vytvoriť iný, objektívnejší názor. A ako viacero vecí, ktoré sa skrývajú v hĺbkach nášho nevedomia, aj odstránenie predsudkov si vyžaduje určitú snahu a sebareflexiu. Takto môžeme dosiahnuť lepšie porozumenie sebe a iným, a spolupodieľať sa na vytváraní spravodlivého a inkluzívneho sveta. 

Článok napísala Heňa H. a upravila Dominika L.