Preskočiť na hlavný obsah

Neviditeľné zranenia


Svet je plný krásnych vecí, ktoré nás pohladia po duši, no rovnako i nástrah, ktoré na nás môžu zanechať rany. Mnohí si tým už prešli — oškreté koleno, porezanie sa nožom v kuchyni či dokonca zlomenina. Aby sa ich stav nezhoršoval, ošetrujeme ich dezinfekciou, náplasťami, sadrou a najmä oddychom a relaxom. Emocionálne zranenia bývajú však ľudskému oku neviditeľné, a preto sú často prehliadnuté, či zámerne ignorované, pretože im ľudia nedávajú veľkú váhu. A pritom sú rovnako závažné ako tie fyzické. Ako teda emocionálne zranenia ovplyvňujú náš život?


Čo spôsobuje emocionálne zranenia?

Rovnako, ako samotné zranenia, ani ich príčiny väčšinou nemajú fyzickú podobu. Sú to skôr udalosti odohrávajúce sa v živote človeka, jeho minulosť, traumatické zážitky ako strata blízkeho človeka, nehoda, vážne ochorenie alebo strata zamestnania, či domova. Zanechávajú negatívny vplyv na našom duševnom zdraví, pomyselné rany, ktoré bolia rovnako ako tie na tele.


Okrem udalostí nás môžu ovplyvniť aj toxickí ľudia v našom okolí. Zatiaľ, čo vo veľa prípadoch je to neúmyselné a človek si neuvedomuje, že nám ubližuje, niektorí mieria práve na naše slabé stránky s úmyslom zraniť nás, naše zdravie. Emocionálne poranenia môže teda zámerne zanechať aj manipulátor, no aj neúmyselne kamarát, ktorý si neuvedomí, že svojimi činmi a správaním neprospieva nášmu duševnému zdraviu (v tomto prípade je kľúčová komunikácia, aby sme predišli nedorozumeniam)


Ako vplývajú emocionálne zranenia na človeka?

Náš mozog nerozlišuje, či je bolesť fyzická alebo emocionálna, spracováva ju rovnako. Človek teda reaguje na emocionálne zranenie rovnako ako na to fyzické - prichádza únava a pocit napätia, pestuje v sebe pocit hnevu a podráždenosti. Mnohí sa snažia rany skryť pred ostatnými, čo vedie k izolácii od okolia zo strachu, že niekomu ublížia svojou bolesťou. Taktiež, všetka pozornosť je na mieste, odkiaľ bolesť pochádza, a teda je ťažké sústrediť sa na každodenné aktivity. 


Ako ošetriť a vyliečiť emocionálne zranenia?

Oddych je najlepší liek na všetky rany. Ak ich nebudeme namáhať a dáme im priestor na uzdravenie, proces bude rýchlejší. Najdôležitejšie je ranám venovať pozornosť a neignorovať ich. Zistiť, čo ich spôsobilo a zabrániť tomu, aby to pokračovalo. Najlepšie je usporiadať si svoje myšlienky a nedržať ich v sebe, napríklad s niekým ich zdieľať, porozprávať sa, písať si denník, či dokonca vyjadriť sa pomocou umenia. 


Nie nadarmo sa hovorí, že v zdravom tele, zdravý duch. Tým, že sa staráme o naše fyzické zdravie sa staráme aj o to duševné, čo prispieva k liečbe poranení. Zdravý životný štýl býva často podceňovaný. Hydratácia, dostatočný príjem jedla a pravidelný pohyb je dobrý smer ktorým sa vydať, najmä ak sa začneme cítiť horšie.


Občas sa stane, že musíme s poranením zájsť k lekárovi. Aj pre emocionálne zranenia existujú odborníci, ktorí nám vedia poradiť. Ak si neviete dať rady s problémom, alebo si jednoducho myslíte, že by to bolo lepšie, navštíviť psychológa alebo terapeuta nie je nikdy hanba ani slabosť.


Každému sa môže stať, že sa zraní a za svoje rany sa nemusíme hanbiť. Najdôležitejšie je vedieť, ako sa o ne postarať a ošetriť ich. To, že emocionálne zranenia nevidíme neznamená, že majú menšiu váhu ako tie ostatné.



Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Byť tak neviditeľnou

Keby si si mal/a vybrať jednu superschopnosť, aká by to bola? Mne pri tejto otázke okamžite napadne aspoň desať schopností, ktoré by boli úplne fantastické. Keď sa však na chvíľu zastavím a zalovím vo svojom vnútri, vo výbere ostane len jedna. Zo všetkého najviac by som si želala vedieť byť neviditeľná. Nie je to preto, aby som mohla vykradnúť banku alebo urobiť nejaký žart bez toho, aby ma pri tom prichytili. Hoci, nebudem klamať, určite by som si pri tej možnosti z niekoho neškodne vystrelila… Toto želanie za sebou skrýva oveľa viac. Neraz som ho počula vysloviť i mladých ľudí. „Najradšej by som bol neviditeľný.“ „Nechcem, aby si ma ľudia všímali.“ „Najlepšie bude, keď zabudnú, že som tu.“ Vždy, keď to počujem, je mi z toho trochu ťažko, lebo tuším, čo tým myslia. Keď som chodila do školy, občas som si predstavovala, aké by to bolo, byť neviditeľnou… že idem po ulici a necítim na chrbte pohľady. Obzerám sa naokolo, pohľad mi zastane na žene, ktorá ide oproti. Ani si nevšimne, ako poh...