„Normálnosť je ilúzia. Čo je normálne pre pavúka je chaos pre muchu.“
Koncept normálnosti by sa dal zhrnúť do jednej vety, a to práve týmto citátom, ktorý zaznel v známom seriáli Rodina Addamsovcov. Táto neobyčajná rodina chová ako domáce zviera chobotnicu a leva, pestujú mäsožravú kvetinu a spoločníka im robí chodiaca ruka a 2-metrový komorník s hromovým hlasom. Zatiaľ, čo oni sa nad týmto životným štýlom nepozastavujú, ľudia z ich okolia si od nich držia odstup a často utekajú z ich domu, pretože ich pokladajú za nenormálnych a divných. Obidve strany si myslia, že ich predstava o normálnosti je tá správna. No čia je skutočne správna? A čo to tá normálnosť vlastne je?
Ak hovoríme o niečom normálnom, máme na mysli niečo, čo sa v našom živote opakovane vyskytuje, sme na to zvyknutí a prijali sme to. Normálnosť, ako pojem, môžeme zaradiť do rovnakej kategórie ako slová krása, či sláva. Každý človek na svete má svoju predstavu, čo sa pod týmito pojmami skrýva, a pokiaľ táto predstava neubližuje im samotným alebo ľuďom v ich okolí a nevnucujú ju nasilu iným, práve táto subjektivita ich robí krásnymi.
Častokrát sa však môžeme stretnúť s názormi, že niečo/niekto nie je normálny alebo nezapadá do spoločenskej normy. A zatiaľ, čo ľudia poukazujú na niekoho ako na divného, nám sa môže zdať jeho životný štýl úplne normálny. Možno aj vy sami ste boli označovaný za divného. Tieto poznámky a vyčlenenie z kolektívu majú negatívny vplyv na naše duševné zdravie.
Pritom, normálnosť ako spoločenský konštrukt si môžeme predstaviť ako manuál s kritériami, ktoré musíme spĺňať, aby sme boli vnímaní ako normálni, no všetko v ňom je veľmi chaotické, niektoré stránky boli vytrhnuté, niektoré pravidlá boli prečiarknuté, prepísané a nikto v skutočnosti nevie, aké tieto kritériá teda sú. Nielen jednotlivci, no aj rôzne kultúry majú odlišný pohľad na svet a tým pádom je nemožné spísať či definovať, čo normálne je a čo nie.
Môžeme teda povedať, že normálnosť je ilúzia? Možno nie je a všetci ľudia na svete sú normálni, bez ohľadu na to, čo povie spoločnosť. Možno je, a všetci ľudia na svete sú divní. Záleží, z akého uhlu pohľadu sa na to budete pozerať. Každý človek je normálny svojim vlastným spôsobom a tým sme každý divný a odlišný. To, že vás niekedy nazvú nenormálnym neznamená, že nie ste človek. Byť človekom znamená byť ľudský, a to znamená byť sám sebou. Preto, ak nabudúce nad vami niekto utrúsi poznámku „Správaj sa viac normálne. Si hrozne divný,“ berte to skôr ako kompliment.
Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.
Komentáre
Zverejnenie komentára