Odpustenie je podnetom na zrodenie zmeny, ktorá môže priniesť obrovskú úľavu a pokoj nielen pre toho, kto odpúšťa, ale aj pre toho, komu je odpustené. Podstatou odpustenia je zbaviť sa hnevu, zlosti, horkosti či iných negatívnych emócií, ktoré sa viažu s prežívaním pocitu, že nám bolo ublížené. Odpustenie nie je jednoduchým procesom, a preto si vyžaduje čas, úsilie aj trpezlivosť, no v konečnom dôsledku snaha určite nevyjde na zmar.
Pre lepšie pochopenie podstaty odpustenia iným či sebe samým, je možné si ho predstaviť ako nejaký kľúč. Tento kľúč dokáže odomknúť dvere k emocionálnej slobode. Tak ako ktorýkoľvek obyčajný kľúč otvára dvere do miestností či budov, tak aj odpustenie otvára dvere k možnosti celkom nového bytia, ktoré je úplne zbavené ťarchy, hnevu či trpkosti. Dvere však môžu byť aj ťažké, či zaseknuté, a tak je spočiatku veľmi náročné ich otvoriť. Proces odpustenia sa javí podobne — je niekedy zložitý a bolestivý. Avšak, neustála snaha a trpezlivosť nakoniec kľúčom otočia a my dokážeme vstúpiť do priestoru uzdravenia a pokoja.
Odpustenie iným
Odpustenie iným ľuďom, ktorí nám nejakým spôsobom ublížili, je určite veľmi náročnou cestou. Je potrebné si však uvedomiť, že jeho podstatou nie je akceptovanie činu, ktorým nás osoba zranila a už vôbec nie je o tom, že na to zabudneme. Tak to nefunguje. Znamená to, že si sami vyberieme a rozhodneme sa vedome sa zbaviť všetkých negatívnych emócií s tým spojených. Na to je potrebné priznať si a prijať bolesť, ktorú v sebe pociťujeme. Až keď sú naše emócie nami úplne akceptované, začína sa skutočná jazda na horskej dráhe (alebo nie?). Proces odpustenia je veľmi individuálny, a ak niekomu odpúšťanie ide ako po masle, je to fajn. Sú však aj prípady, kedy sa naozaj budete cítiť, že stúpate (ako vyjsť na kopec horskej dráhy) a v ďalšom okamihu padáte, rútite sa dolu nekontrolovanou rýchlosťou, bez šance zatiahnutia nejakej brzdy. Je to v poriadku, pretože v konečnom dôsledku príde čas, kedy z vlaku vystúpime a jednoducho odkráčame preč.
Odpustenie sebe
Osobne to vnímam tak, že odpustenie samým sebe, je ešte o niečo zložitejšie — je to beh na dlhú trať. Hlavne vtedy, keď sme sami urobili nejaké chyby a rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku ublížili buď nám samým, alebo iným ľuďom. Sebaodpustenie si vyžaduje rovnakú alebo niekedy aj vyššiu mieru introspekcie (sebapozorovania) a súcitu, než odpustenie iným. Ide predsa o naše vlastné pochybenia, ktoré si častokrát ani len nechceme pripustiť. Vina je však veľmi ťaživá a vláčiť ju so sebou na každom kroku je naozaj vyčerpávajúce. Sú chyby a rozhodnutia, ktoré sa už nedajú vrátiť späť. Tak prečo sa každý deň viniť, ak to ide aj inak? V konečnom dôsledku je odpustenie voľba, ktorú robíme s vyhliadkou emočnej slobody, celostnosti a autenticity vlastného života. Odpustením neliečime len naše vzťahy, ale aj znižujeme stres, zlepšujeme psychické a aj fyzické zdravie a vo veľkej miere zvyšujeme vlastný wellbeing. Odpúšťajme si navzájom a odpúšťajme aj sebe samým. Bude nám lepšie spolu aj vo vlastnom tele.
Článok napísala Heňa H. a upravila Dominika L.
Komentáre
Zverejnenie komentára