Preskočiť na hlavný obsah

Introverti v dnešnom svete


Tichá prechádzka parkom v slnečný letný večer. Daždivý jesenný deň so šálkou horúceho čaju a knihou v ruke. Samostatná práca na projekte do práce či školy. Ak vo vás tieto aktivity vzbudili komfort a preferovali by ste ich skôr než veľkú párty, preplnenú koncertnú sálu či skupinovú prácu, je dosť možné, že ste introvert — človek, ktorý sa zameriava na svoj vnútorný svet a svoju energiu sústredí do seba. Mnohí však podceňujú, aký ťažký môže byť život introvertov v dnešnej spoločnosti. V spoločnosti, ktorá presadzuje komunikatívnosť, tímovú spoluprácu a neustály ľudský kontakt. Navádza to pocit, že človek musí byť niekým, kým v skutočnosti vôbec nie je a mať stále nasadenú masku. Pritom introverzia má svoje krásne a pozitívne stránky a výhody, ktoré sú často prehliadané.


Okolo 40% populácie tvoria introverti. Je teda pravdepodobné, že ak aj vy sami nie ste introvert, niekto vo vašom okolí ním je. Niekedy je ťažké na prvý pohľad zistiť, kto introvertom je a kto nie. Ak by sme sa totiž riadili podľa stereotypu, hľadali by sme človeka tichého, utiahnutého, hanblivého, s nízkym sebavedomím a sociálnou úzkosťou. A zatiaľ čo je možné, že nájdeme i takýchto ľudí, tieto vlastnosti nesúvisia priamo s introverziou. Nie každý introvert je hanblivý rovnako, ako nie každý extrovert je plne sebavedomý. 


Kto je teda introvert? Človek, ktorý sa sústredí na svoj vnútorný svet. Najsilnejšie emócie si necháva pre seba a nie často ich dáva najavo. Energiu čerpá z momentov strávených pokojne, osamote, na mieste, kde môže zhodiť masku a zostať so svojimi myšlienkami. Niektorí by to pokladali za negatívne vlastnosti, no v skutočnosti rozvíjajú osobnosť a zručnosti, ktoré sú v živote dôležité.


Jedna z týchto vlastností je napríklad kreativita. Vďaka ich bohatému vnútornému svetu introverti často nájdu riešenia na problémy, ktoré nie sú tak pravdepodobné a vyžadujú pestrú fantáziu. Hoci svoje myšlienky neukazujú svetu každodenne, vedia ich tvorivo vyjadriť umením. Rovnako v básňach, obrazoch, hudbe, knihách a všetkých ostatných dielach, nájdu skryté významy a porozumejú metaforám skôr, než menej pozorné oko iných ľudí.


Nie je prekvapenie, že tí najznámejší umelci sú introverti. Maliari ako Leonardo da Vinci alebo Michelangelo radi pracovali sami. Spisovatelia preferovali tiché miesta na písanie a tvorenie príbehov, ľudia ako Agatha Christie, Jane Austen alebo Edgar Allan Poe. Aj herectvo, ktoré je považované za extrovertné povolanie, má svojich introvertov, ako Tom Hanks, Emma Watson alebo Johnny Depp. 


Nie z každého introverta však musí byť umelec, môžu sa vybrať aj iným smerom. Človeka, ktorý si váži svoj kľud a čas osamote len ťažko niečo vyruší a môže sa plne sústrediť na projekt, ktorý leží pred ním. Rozvíja svoj intelekt, môže si všimnúť detaily dôležité k vyriešeniu zadania, alebo sa jednoducho dokáže sústrediť viac na text a lepšie mu porozumieť a zapamätať si ho. Osamote, ľudský mozog nie je zaneprázdnený ničím iným a zlepšuje sa úroveň logického myslenia. 


Niektorí vedci a vynálezcovia minulosti i dnešnej doby preferujú pracovať na svojich vynálezoch samostatne. Ľudia ako Albert Einstein, no i Bill Gates alebo Steve Wozniak sa možno inšpirovali svojimi kolegami a vypočuli ich nápady a návrhy, na svojich projektoch však pracovali v súkromí svojich laboratórií, kanceláriách či izbách.


A to nie je ani zďaleka všetko, čo je dôkazom, že introverzia nie je predurčenie k neúspechu, ako to možno vyznie z nespočetne veľa sloganov zahrňujúcich myšlienku „vystúpte zo svojej komfortnej zóny k úspechu”. Introverziu nemusíme skrývať ani sa snažiť stať sa niekým iným. Je to povahová črta, a keďže každý z nás máme jedinečnú osobnosť, nemusíme žiť podľa predstáv spoločnosti. Introverzia nie je „iná” ani „zlá”, a tiež neznamená, že človek žije v tieni.



Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...