Preskočiť na hlavný obsah

Rodina v dobrom aj v zlom


Vyrastáme spolu, bývame pod jednou strechou, spolu zažívame dobré aj zlé časy — naša rodina.  Ľudia, s ktorými nás vlastne spojila náhoda, tvoria veľkú časť nášho života a ovplyvňujú, ako našu osobnosť, tak aj naše duševné zdravie. Môžeme však povedať, že vo všetkých prípadoch len pozitívne? Rodina sú ľudia ako všetci ostatní, so svojimi dobrými stránkami aj tými zlými, svojimi osobnosťami a emóciami, a možno nie vždy spojí náhoda ľudí, ktorí spolu budú stále dobre vychádzať.


Keď má rodina pozitívny vplyv

Rodina ponúka akési zázemie, istotu, poskytuje pocit bezpečia a domova. Miesto, kam sa môžeme po dlhom dni vrátiť a cítiť sa komfortne. Zdieľanie spoločných príbehov, spomienok a problémov je uistenie, že v tomto veľkom svete nie sme sami a môžeme sa na konci dňa na niekoho známeho spoľahnúť. V ťažkých časoch sú pre nás emocionálnou podporou, s dobrými radami alebo jednoducho vypočutím našich problémov.


V rodine sa stretne mnoho rôznych ľudí, s ktorými naväzujeme sociálne kontakty. Spoznávame ich pocity a osobnosti, čím zlepšujeme naše sociálne schopnosti a pripravuje nás to na život vo svete, kde narazíme taktiež na rôznych ľudí. Výchova v tom zohráva tiež veľkú rolu, kde sa odmalička učíme od skúsenejších, ako sa správať v spoločnosti, čo sa patrí a ako si udržiavať dobré priateľstvá a vzťahy. 


A tieto dobré vzťahy je potrebné udržiavať aj v rodine. Stane sa, že sa objaví konflikt alebo nedorozumenie, no hádkou sa zriedka vyrieši. Komunikácia je základným bodom vo všetkých situáciách. Byť dobrým členom rodiny znamená poskytnúť ostatným podporu tak, ako oni nám, ak to je v našich silách. Slobodné vyjadrenie názoru bez pocitu viny a uvoľnenosť v okolí rodinných príslušníkov sú hlavnými znakmi dobrého vplyvu rodiny.


Keď má rodina negatívny vplyv

Bohužiaľ, nie každá rodina je ideálne miesto na vyrastanie. Či už je to spôsobené zle, alebo vôbec nevyriešenými problémami rodinných členov alebo rozličnými povahami ľudí, v takýchto domácnostiach vládne napätá atmosféra. Časté alebo náhle výbuchy hnevu, znehodnocovanie našich pocitov či manipulácia sú veci, ktoré, ak sme im vystavení od útleho detstva, vedia silno ovplyvniť duševné zdravie a vývoj človeka. 


Ľudia z menšín, ako napríklad ľudia so zdravotným znevýhodnením či LGBTQ+ ľudia, čelia v toxických rodinách vyčleneniu z kolektívu, odmietnutiu a diskriminácii. V tých najhorších prípadoch dochádza k psychickému alebo fyzickému týraniu, kde hlavnú úlohu často zohrávajú alkohol či drogy.


Medzi hlavné znaky, že vaša rodina má na vás negatívny vplyv, patrí pocit úzkosti v domácnosti, pocit, že musíte „chodiť po špičkách” okolo ostatných, presvedčenie, že vaše názory nemajú váhu, či že ste utláčaní. To, že ste sa ocitli v takejto situácii však nie je vaša chyba, môže sa to stať hocikomu, nehľadiac na sociálnu či finančnú situáciu rodiny, alebo či je rodina vnímaná okolím ako „dokonalá”.


Ak sa vo vašej rodine necítite dobre, je dôležité veriť svojim pocitom. Čo je dôvodom vášho nekomfortu? Čo by ste zmenili, aby ste sa cítili bezpečne? Ďalším a kľúčovým bodom je komunikácia, ktorá je často podceňovaná. Vysvetlením svojich pocitov predídeme nedorozumeniam a môže to priniesť pozitívne zmeny. Nie vždy je to však v takýchto rodinách riešenie. Ako posledný krok na zváženie je krok, ktorí mnohí pokladajú za sebecký — osamostatnenie sa. Priorizovanie duševného zdravia však nie je sebecké, je to rozhodnutie mnohokrát ťažké a plné zmiešaných pocitov, no zodpovedné a vyspelé. 


Znamená to, že zostaneme bez rodiny? Pojem rodina má svoje čaro v tom, že nie vždy musíme hovoriť o pokrvnej rodine. Ľudia, ktorí majú v našom živote dôležitú rolu, ktorí pre nás vytvorili domov a rozumejú nám sú ľudia, ktorí si tiež zaslúžia tento titul. Pretože o tom rodina je — každý jeden člen by sa mal cítiť dobre, bez ohľadu na príbuzenstvo. Oslavujme a buďme hrdí na každého, koho môžeme nazvať našou skutočnou rodinou.



Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...