Preskočiť na hlavný obsah

Sociálne siete a sebavedomie


Sociálne siete patria nepochybne k nástrojom, ktoré nám doslova zmenili spôsob akým spolu komunikujeme a prijímame informácie. S miliardami užívateľov po celom svete a naprieč rôznymi platformami, sa sociálne médiá stali veľmi silným nástrojom na komunikáciu, zdieľanie myšlienok a zážitkov, a na možnosť zostať v spojení so svojimi najbližšími, nech už sú kdekoľvek. Sociálne siete nám ponúkajú nekonečné množstvo obsahu, na zobrazenie ktorého by nám pravdepodobne nestačil ani náš celý život. Je však pre nás tento obsah užitočný? Čo dobré nám ponúka? Je pravdivý a autentický? 


Obsah sociálnych sietí

Predstavme si spoločne priemernú stredoškoláčku Janku. Janka sa zaujíma o modeling. Vždy túžila byť modelkou. Na instagrame si preto často prezerá profily rôznych dievčat – modeliek. Vníma, že ich telá sú štíhle, bez nedokonalostí, na tvári ani jedna vyrážka!? Vyzerajú skrátka perfektne! Janka si vždy o sebe myslela, že je prirodzene pekná a že má na to stať sa modelkou. Postupom času sa však niečo zmenilo. Už toľko nedôveruje svojmu potenciálu a za svoje telo sa hanbí, pretože ho vníma rozdielne od dievčat na fotkách. Už si ani nevie predstaviť, že si niekedy myslela, že môže byť modelkou. 


Vzostup sociálnych médií a ich využívanie, sa vo výskumoch často spája so znižovaním sebavedomia a skresleným vnímaním vlastného tela (ako v prípade Janky). To sa deje napríklad pre to, že sociálne siete môžu vytvárať falošný obraz reality. Mnoho užívateľov rôznych platforiem na svojich profiloch prezentujú len upravené verzie ich životov. Často sa osobne stretávam s tým, že ľudia ktorých sledujem pridávajú len tie zdieľania „vhodné“, často len pozitívne aspekty toho, čo zažívajú. Úprimne poviem, že samú ma niekedy pri prezeraní instagramu zaplaví pocit jemnej závisti, keď uvidím nikoho známeho robiť alebo mať niečo, čo som vždy chcela ja. Cítim sa vtedy, že môj život nie je ani zďaleka taký vzrušujúci. Podvedome v nás tieto príspevky môžu zanechávať pocit menejcennosti, a často na nás vytvárajú tlak vyrovnať sa. Takýto tlak sa veľmi rýchlo môže zvrtnúť k negatívnemu sebaobrazu a postupnému znižovaniu sebavedomia človeka. 


Je na tom aj niečo pozitívne? 

Aj napriek všetkej negativite, je potrebné vyzdvihnúť aj to, čo pozitívne nám dokážu sociálne siete ponúknuť. Môžu byť predsa aj nástrojom posilnenia rôznych komunít ľudí s podobnými záujmami či problémami. V tomto smere nám môžu sebavedomie aj zvyšovať. Veď predsa hneď sa cítime lepšie  (a schopnejšie), keď zrazu natrafíme na niekoho, kto prežíva podobné situácie, emócie a otvorene o tom hovorí. Stotožňujeme sa s ním. Samozrejme je možné natrafiť na mnohé autentické, pravdivé profily, ktoré nám majú čo ponúknuť. Vo všeobecnosti však platí, že by sme mali byť viac pozorní pri tom, aký obsah zo sociálnych sietí prijímame a zvnútorňujeme. Na to nám môže pomôcť vybrať si len tie profily, ktoré nás nejakým spôsobom inšpirujú. Inšpirácia má veľa podôb a to koho (alebo čo) sledujete je každého individuálne rozhodnutie. Buďme viac všímaví a uvažujme o tom, ako na nás vplýva obsah, ktorý sledujeme alebo tvoríme. Ak sa náhodou ocitneš v bludnom kruhu skrolovania, kľudne si urob prestávku a rob niečo iné, príjemné. Ak narazíš na obsah, ktorý v tebe vyvoláva pochybnosti o sebe pamätaj, že aj navonok „dokonalí“ ľudia majú kopec svojich problémov a bolestí. Nie všetko, čo vidíme je pravé. Buďme taktiež všímaví pri pridávaní našich vlastných príspevkov. Aj my predsa tvoríme obsah a odovzdávame v ňom skryté správy pre okolie. 


Sociálne siete nám vedia niekedy poriadne zamotať hlavu. Častokrát si ani neuvedomujeme ich výrazný vplyv na naše duševné zdravie, sebavedomie či celkový sebaobraz. Avšak, ako Yin a Yang, aj v tom negatívnom môžeme nájsť čosi pozitívne. Každý z nás má slobodu rozhodnúť sa, aký obsah je pre nás dôležitý a nápomocný. Sami si určujeme hranicu, kedy je to v poriadku, a kedy to už zasahuje do nášho prežívania.



Článok napísala Heňa H. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Psychohygiena: Čo to je? Načo mi to je? A ako na to?

    Pojem psychohygiena asi málokto počuje prvýkrát – za posledné roky sa stal bežnou súčasťou medziľudskej komunikácie, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa často cítia preťažení či uponáhľaní. Je to niečo, čo by sme si vraj mali dopriať všetci, aby sme zabránili vyčerpaniu či ďalšiemu populárnemu pojmu – syndrómu vyhorenia. Povieme si „jasné, psychohygiena je dôležitá,“ málokedy sa však pozastavíme a položíme si otázku, čo to vlastne je. Takže čo to je? Definície v slovníkoch väčšinou popisujú psychohygienu ako vedu zaoberajúcu sa udržiavaním duševného zdravia. Pre bežného človeka však psychohygiena nemá ani tak spojenie s vedou, ale skôr s každodenným fungovaním. Dala by sa chápať ako súhrn činností či aktivít, ktoré robíme pre seba, s účelom vyvážiť námahu, oddýchnuť si od problémov a starostí – či už pracovných alebo osobných – a dosýtiť si to, čoho máme v bežnom živote málo. Psychohygienu potrebujú rôzni ľudia v rôznej miere, nie je to niečo, čo by mali automaticky robiť všetci ...

Gesto a dieťa v nás

Je pre mňa fascinujúce, ako sa aj v tých najmenších gestách vedia prejaviť naše charaktery. V tom, ako ti niekto zakýva, ako ťa objíme, ako sa pozerá, ako maľuje, ako je. Keby ste došli ku mne, vidíte nedokončené obrazy, tucet na viackrát napísaných mailov, moje stravovacie návyky sú tiež celkom vtipné. Potom sú ľudia, ktorí sú pomalí, s ktorými sa nedá nakupovať, pretože sa vracajú do tej istej uličky po piaty raz, keď si zrazu spomenú, že potrebujú ešte niečo. Ktorí z princípu nasadnú do prvého busu a neskôr prestúpia, radšej, než aby počkali na priamy spoj. Ktorí vojdú do obchodu, vyberú jednu vec, ktorú potrebujú a idú k pokladni. Ktorí sa snažia mať všetko nepríjemne rýchlo vybavené. Viete, takí, ktorí ten posledný pásik špiny čo ostane po zametaní iba rozmetajú naokolo. Ktorí hovoria tak „ako im huba narástla“ aj v situáciách, kedy je riskantné hovoriť tak. Ktorí sa pri prvej príležitosti vyhnú každej robote, a takí, ktorí sa vyžívajú v nepodstatných detailoch. Ktorí za každú cen...