Nikto nie sme dokonalý. Všetci robíme chyby, hovoríme, robíme zlé veci a rozhodnutia. Všetci padáme a vstávame, učíme sa z našich chýb, a tým rastieme. A tak sa v živote posúvame vpred.
Perfekcionizmus je v súčasnosti obľúbenou frázou ako niekoho charakterizovať: „Aha aké má výsledky, to je ale perfekcionista,“ alebo „vždy si všimne aj tú najmenšiu chybu, je to čistý perfekcionista.“ V realite označenie „perfekcionista“ môže byť dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane usilovanie sa o dokonalosť a vytváranie si vysokých očakávaní môže viesť k osobnému rastu a úspechu. Na druhej strane prehnaný perfekcionizmus môže byť zdrojom hlbších problémov. Perfekcionizmus môžeme chápať ako štýl osobnosti človeka charakterizovaný neustálym usilovaním sa o bezchybnosť a dokonalosť. Často je spojený s kritickým sebahodnotením a obavami z hodnotenia inými ľuďmi. Môžeme si to teda predstaviť ako akúsi vyhýbavú taktiku, ktorá nám sľubuje, že keď ju využijeme, vyhneme sa negatívnym emóciám, odmietnutiu druhými a pocitu zlyhania. Problém je však v tom, že to tak vôbec nefunguje. Táto taktika nám v hraničných prípadoch dáva sebadeštrukčné návody v zmysle frázy „keď to nebude dokonalé, akoby ani vôbec nebolo.“ S takouto taktikou sa veru dlho fungovať nedá a často vedie viac k sklamaniu než posunu. Je potrebné si uvedomiť, že nie je možné vždy a za každých okolností naplniť očakávania okolia. Sme predsa ľudské bytosti. Nie každý deň máme na to zdolávať všetky prekážky. Iste, ten zdravý perfekcionizmus nám pomáha zvládať záťaž a dosahovať naše ciele o niečo rýchlejšie. Čo však v prípade, že nás vlastné usilovanie o dokonalosť vo všetkom oberá o šťastie?
Ako ho spoznať?
Perfekcionizmus sa javí dosť nenápadne. V podstate ho charakterizujú úplne iné signály, než by sme si spočiatku mysleli. Prejavuje sa neschopnosťou začať pracovať na nejakej úlohe, pokiaľ si nie si istý, že ju dokážeš urobiť bezchybne (prokrastinácia). Je možné, že niektoré úlohy ti trvajú dlhšie, než iným. Často sa cítiš paralyzovaný strachom, že urobíš chybu alebo ti rozhodovanie trvá večnosť. S týmito prejavmi sa spájajú aj rôzne interpersonálne problémy ako napríklad neschopnosť prijať kritiku a negatívny feedback alebo odstrkovanie ľudí, ktorí nespĺňajú naše očakávania. Súvisia s tým aj problémy v oblasti prežívania ako zvýšená úzkostnosť, nahromadený stres, zvyšujúce sa depresívne vnímanie sveta či v úplne krajnom prípade sa z tohto môžu objaviť suicidálne myšlienky. Preto, aby sme nedospeli do posledného štádia, kedy už nie sme schopní zvládať stále sa zvyšujúci tlak z okolia, ale hlavne z vlastného vnútra, je potrebné vytvoriť si zdravý vzťah s vlastným ja.
Ako ho zastaviť?
Prvým krokom je akceptovať fakt, že svet sám o sebe nie je perfektný. Naučiť sa akceptovať, že robiť chyby je v poriadku, chce nejaký čas. Na začiatok môže pomôcť stanoviť si realistické a hlavne dosiahnuteľné ciele pod heslom nemôžeš trafiť terč, ktorý nevidíš a nemôžeš vidieť terč, ktorý nemáš. Ďalšou stratégiou je rozoznať úspech od neúspechu a oceniť sám seba a svoju snahu viac ako finálny produkt. Na toto sa hodí staré známe nie je dôležitá destinácia ale skôr cesta, ako si sa tam dostal. V obidvoch prípadoch je kľúčové práve plánovanie — vytvoriť si realistický plán a držať sa ho. Pre vyhnutie sa prokrastinácii môže pomôcť rozdeliť si úlohu na viacero malých kúskov a postupne ich skladať ako puzzle.
A keďže perfekcionizmus sa vynára poväčšine zo strachu zo zlyhania a túžby vyhnúť sa kritike, je podstatné si uvedomiť, že zlyhania a chyby sú prirodzenou súčasťou rastu a učenia sa.
Pre všetko je potrebné nájsť si rovnováhu. Iste, perfekcionizmus nie je na škodu, ale len do určitej miery. Ak je príliš silným pánom, živí v nás myšlienku, že ak budeme vyzerať dokonalo, žiť dokonalo a robiť všetko dokonalo, vyhneme sa tým bolestivým pocitom hanby, posudzovania či viny. Preto sa neboj urobiť chybu, neboj sa spadnúť na zem, pretože dokážeš znova vstať. Neboj sa rozhodnúť tak, ako to cítiš aj keď okolie očakáva niečo iné. Je v poriadku ísť vlastným tempom. Take your time :).
Článok napísala Heňa H. a upravila Dominika L.
Komentáre
Zverejnenie komentára