Asertívna komunikácia je kľúčovou zručnosťou v osobnom aj profesionálnom živote. Myslím, že každému z nás sa už stalo, že svoje potreby zatlačil niekam dozadu, len aby vyhovel tomu druhému. Táto zručnosť nám umožňuje efektívne vyjadriť naše názory a potreby, zatiaľ čo zároveň rešpektujeme ostatných, a taktiež udržiavame zdravé vzťahy. Cieľom asertívnej komunikácie preto nie je druhého osočiť, či uraziť, aj keď sa to stať môže. Asertívna komunikácia tvorí v podstate takú strednú cestu medzi agresívnou a pasívnou komunikáciou. Ak komunikujeme agresívnym štýlom, staviame vlastné potreby na najvyšší stupienok, ale bez ohľadu na potreby a pocity ostatných. To môže byť zdrojom a úrodnou pôdou konfliktov. Ak komunikujeme pasívnym štýlom, snažíme sa uspokojiť potreby a priania iných, zatiaľ čo naše potreby zostávajú neuspokojené. To všetko v snahe zabrániť vzniku konfliktov. Cieľom asertívnej komunikácie ako medzistupňa predošlých dvoch, je práve nájsť rovnováhu. V skratke, teda ak komunikujeme asertívne, vyjadrujeme svoje potreby a názory presne, zatiaľ čo rešpektujeme druhých a snažíme sa nájsť spoločné kompromisy.
Ako povedať nie?
Monika bola vždy osoba, ktorá hovorila na všetko áno a nevedela ponuku odmietnuť. Vždy súhlasila so všetkým, či už išlo o nové projekty v škole, vybavovanie záležitostí za iných či chodenie von s priateľmi, keď sa cítila už úplne vyčerpaná a chcela si oddýchnuť. Výsledkom tohto správania bolo, že sa cítila podráždená, preťažená a stále v strese, pretože nič nestíhala. Jedného dňa, Monika dostala pozvánku na párty, ktorej sa vlastne ani nechcela zúčastniť. Cítila sa energicky vyžmýkaná a proste si potrebovala oddýchnuť. Ale ako to povedať kamarátke?, uvažovala. Čo ak sa nahnevá, a bude si o nej myslieť, že je nespoločenská, divná alebo, že už nechce byť jej kamarátka?! V jej vnútri vznikla dilema, ktorú potrebovala vyriešiť. Jej potreba odpočinku ju nútila povedať nie, ale zároveň pociťovala tlak zúčastniť sa len kvôli iným. Napokon sa rozhodla, že svoje potreby odpočinku bude kamarátke komunikovať asertívne. Zavolala kamarátke a vysvetlila jej, že si váži, že ju na párty pozvala, avšak spomenula aj, že sa cíti vyčerpane a potrebuje nejaký čas aj pre seba. V zápätí navrhla, že sa s ňou rada stretne kedykoľvek, keď sa bude cítiť viac v pohode. Na jej prekvapenie jej kamarátka chápala jej potreby a dokonca ju podporila v tomto rozhodnutí. Monika cítila úľavu a bola na seba hrdá, že si dokázala nastaviť hranice. Uvedomila si, že slovíčko „nie“, je jej voľba a jeho hovorenie z nej nerobí zlú kamošku. Robí z nej osobu, ktorá rešpektuje vlastné limity, záleží jej na vlastnej spokojnosti a váži si starostlivosť o svoje potreby.
Aké kroky nám pomôžu komunikovať asertívne?
1. Identifikácia problému alebo situácie. Je dobré si pred začatím komunikácie s druhým ujasniť, čo vlastne chceme povedať. Napríklad, aké potreby aktuálne teraz potrebujeme naplniť, či aké iné riešenie by sme navrhli na daný problém.
2. Používanie „JA“ vyjadrení. Ja komunikácia býva často aj náročná, hlavne keď nevieme svoje emócie a naše vnútorné prežívanie nejak opísať. Mali by sme sa vyhnúť vyjadreniam typu: „Ty ma nikdy nepočúvaš!“ ale skôr hovoriť o tom, ako to vnímame my: „Mám pocit, že to, čo hovorím, nie je prijímané.“
3. Jasnosť a špecifickosť. Naše myšlienky a odkazy by sme mali komunikovať jasne a špecificky. Mali by sme sa vyhnúť vágnosti či generalizácii vyjadrení. Je dobré jasne a vecne adresovať čo potrebujeme, a aj čo očakávame od druhého človeka.
4. Pokojný hlas a reč tela. Aj keď to nie je ľahké, ak do komunikácie vstupujú aj emócie, naše telo sa nám vtedy ťažko ovláda. Avšak, aj na hlase a neverbálnom prejave záleží pochopenie či nepochopenie zámeru, ktorý komunikujeme. Pokojný hlas vyjadruje, že sme sebavedomí v tom o čom rozprávame.
5. Aktívne počúvanie. Počúvanie toho o čom druhý hovorí je dôležitou súčasťou asertívnej, ale aj inej komunikácie. Ubezpečme sa, že aktívne počúvame odpovede druhých. To nám pomôže spracovať jeho reakcie a odpovedať s porozumením.
6. Kompromisy. Asertívna komunikácia nie je o vyhrávaní alebo prehrávaní. Ide skôr o nachádzanie vzájomne užitočných riešení problému. V komunikácii sme vždy dvaja (či viacerí), preto je žiaduce hľadať spoločné kompromisy.
Článok napísala Heňa H. a upravila Dominika L.
Komentáre
Zverejnenie komentára