„Mami, naozaj si nemôžeme kúpiť toho psíka?” Táto otázka zaznela v ten deň už tretíkrát a malá Saška sa nechystala tak ľahko vzdať. Zvieratko chcela už veľmi dlho, poprosila oň i na Vianoce, no ani raz jej želanie nebolo splnené. „So psíkom je veľa práce a musela by si sa oň starať,” bola tradičná odpoveď, ktorú dostala, i po hodinách presviedčania, že na starostlivosť o zvieratko je pripravená. Saška si vedela predstaviť, ako ho bude kŕmiť, chodiť s ním po škole na dlhé prechádzky, hádzať mu loptičku a hrať sa s ním a po dlhom dni budú spolu ležať v posteli, bude mu čítať rozprávku a spolu zaspia. To bol jej sen a urobí čokoľvek, aby sa jej splnil.
Mnohí z vás sa možno v týchto slovách našli. Najmä pre deti je atraktívna vízia mať domáceho miláčika, či už ako spoločníka alebo niekoho, o koho by sa mohli postarať a dať mu lásku. Mnohí z vás možno zvieratko aj majú a vedia, aké radosti a strasti starostlivosť o neho prináša. Ako zvieratá vplývajú na naše duševné zdravie? A aké rôzne úlohy môžu zohrávať pri terapiách no i každodennom živote ľudí s duševnou poruchou?
To, aký vplyv na nás domáci miláčikovia majú, nie je zatiaľ dokázané žiadnym výskumom ani pozorovaním. Zatiaľ, čo niektorí môžu tvrdiť, že sa s ním nikdy necítia sami a pomáha im odbúravať stres, čiže na nich vplýva pozitívne, niektorí môžu nesúhlasiť, starostlivosť im môže spôsobovať úzkosti alebo sa u nich môže vyvinúť fóbia zo zvierat. Tak či tak, domáci miláčik je zvieratko, ktoré si ľudia zaobstarávajú z vlastnej vôle, berú zaň zodpovednosť a musia rešpektovať, že povinnosťou zvieratka nie je byť tu pre nich, no aby tu oni boli pre neho.
Existujú však aj zvieratá, ktoré prechádzajú špeciálnym výcvikom, aby pomáhali ľuďom s duševnými poruchami a sú ich každodennou (alebo veľmi častou) oporou.
Asistenčné zvieratá
Asistenčné zvieratá sú podrobené náročnému výcviku. Počas neho sa naučia rozpoznávať potenciálne nebezpečenstvo pre majiteľa, ktorému budú asistovať v každodennom živote. Majú povolený vstup do väčšiny budov a zariadení, kde majú iné zvieratá vstup zakázaný.
Často ich vidíme pomáhať ľuďom s fyzickým znevýhodnením, ako ľudia využívajúci invalidný vozík alebo ľudia so zrakovým či sluchovým znevýhodnením (napr. vodiace psy). Sú však využívané aj pri ľuďoch s duševnými poruchami. Asistenčné zvieratá vedia rozoznať záchvaty a majiteľa varovať pred nimi alebo ochrániť počas nich, pri ľuďoch s PTSD vedia zažať svetlo či odstrániť iné spúšťače traumatickej reakcie, chrániť človeka pred ublížením si alebo vedia pripomenúť, kedy brať lieky. Rolu asistenčných zvierat najčastejšie zohrávajú psy alebo menšie kone - poníky.
V angličtine sú dva pojmy - assistance animals a service animals. Rozdiel je ten, že assistance animals nemusia mať špeciálny výcvik a je očakávané, že budú majiteľovi poskytovať rovnako ako pomoc, tak i emocionálnu podporu, čo nie je podmienka pri service animals, ktoré majiteľovi len pomáhajú.
Terapeutické zvieratá
Terapeutické zvieratá sú vycvičené organizáciou alebo jednotlivcom, ktorí ich poskytujú na hodiny terapie, čo znamená, že nie sú prítomné v živote človeka neustále. Zvieracia terapia, alebo animoterapia, sa uskutočňuje buďto individuálne alebo v skupinách. Pre mnohých ľudí, najmä deti, môže byť táto forma terapie vyhovujúca, keďže nadobúda istú neformálnu atmosféru a je ľahšie sa uvoľniť. Tieto služby sú taktiež poskytované v domovoch dôchodcov a iných podobných zariadeniach.
Rolu terapeutických zvierat môže zohrávať akýkoľvek druh zvieraťa, no výber je uskutočnený psychológom na základe veku, pohlavia, osobnosti a diagnózy konkrétneho človeka. Napríklad, pes je univerzálna voľba, pre ženy je vhodná voľba mačiek, pre mužov plazy a pre deti malé hlodavce, ako králiky a morské prasiatka. Obľúbené voľby sú aj kone (canisterapia) či farmárske zvieratá ako ošípané, kravy alebo sliepky.
Zvieratá pre emocionálnu podporu
Zvieratá pre emocionálnu podporu (alebo emotional support animals) majú asi najbližšie k domácim miláčikom, no stále sú tu nejaké rozdiely. Tieto zvieratá sú písomne predpísané a vybrané psychológom danej osoby. Zvieratá bývajú v jednej domácnosti s človekom, čo znamená, že sú k dispozícii takmer celý čas. Nemajú žiadny špeciálny výcvik na pomoc svojmu majiteľovi, no poskytujú emocionálnu podporu pri depresii, úzkostiach alebo pri prekonávaní fóbie zo zvierat. A znova, rolu môže zohrávať akýkoľvek druh zvieraťa, ktorý je špeciálne zvolený podľa osobnosti a iných kritérií osoby.
Človek žije po boku so zvieratami celé storočia. Zvieratá nám pomáhajú v rôznych aspektoch života. Nehľadiac však na to, či je zviera asistenčné, terapeutické alebo pre emocionálnu podporu, sú to stále živé tvory, ktoré si zaslúžia starostlivosť a našu lásku.
Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.
Komentáre
Zverejnenie komentára