Preskočiť na hlavný obsah

V zdravom tele zdravý duch


Petra každé ráno do rúk schytí bežecké tenisky a zabehne svoju obvyklú trasu za sprievodu spevu vtákov a pestrofarebných stromov, vzduch plný nového dňa v jej pľúcach. Natália trávi čas po práci vo svojej záhrade, práve jej začali kvitnúť kvety, ktoré potrebujú dôkladnú starostlivosť. Daniel každý deň cestuje do školy, 15 minút autobusom a k tomu 10 minútová prechádzka z autobusovej stanice. Klára sa pripravuje na jeden z jej najdôležitejších zápasov, na tenisovom kurte trávi hodiny týždenne, povzbudzuje ju každý krok vpred, či už malý alebo veľký. 


To, čo títo ľudia — no i všetci ostatní — majú spoločné, je pohyb. Hoci je často asociovaný len s profesionálnym športom, pohybu sa možno venuješ oveľa viac, než si myslíš — od profesionálneho či voľnočasového športu, cez hobby a koníčky, až po každodenný život. Pohyb v akejkoľvek forme a kvantite pomáha udržiavať zdravé telo a predchádzať niektorým fyzickým ťažkostiam. Aktívnym životom sa však staráš nie len o svoje fyzické zdravie, no i o to duševné. Možno sa pýtaš: Ako? Na pocitoch sa mi svaly nevyformujú a kondičku nevylepším dobrým mindsetom. Zatiaľ však, čo tieto tvrdenia sú možno na prvý pohľad pravdivé, a dokonca oba typy zdravia sú veľmi úzko prepojené, v samotnom duševnom zdraví nejde o formovanie tela či viditeľných výsledkoch, no o zdravé zmýšľanie a emočnú pohodu.


V čom je teda to tajomstvo? Ako pohyb ovplyvňuje a pomáha duševnému zdraviu? A kedy sa, naopak, pohyb stáva prekážkou a otáča sa proti nám?



Pohybom k duševnému zdraviu


V priemere sa odporúča venovať sa športovej alebo inej pohybovej aktivite aspoň 20 - 30 minút denne. To zabezpečuje správne fungovanie hormonálnej sústavy a v mozgu sa vytvárajú hormóny šťastia a dobrej nálady — endorfíny. Tým to však len začína. Po aktívnom dni sa určite často cítiš unavený a pohyb zlepšuje kvalitu spánku, ktorý je veľkou časťou duševného zdravia. 


Ľudia často začínajú so športami keď chcú zmeniť svoje telo a začať pracovať na svojej postave. Nič nezdvihne tvoje sebavedomie viac než vedomie, že pre svoje telo robíš to najlepšie. Vďaka rôznym cvičebným rutinám a špeciálnym tréningom zameraným na rôzne časti tela si dokonca  niekedy dokážeš vyformovať postavu tvojich snov. Celkovo, športy pomáhajú vidieť telo v lepšom svetle, učia lásku k tvojmu telu takému, aké je, alebo k zmenám, ktoré sa športom dejú. 


Možností, z ktorých vyberať pri rozhodnutí venovať sa pohybu, je nekonečne veľa. Aj tvoj výber aktivity ovplyvní, ako pohyb pomáha k tvojej duševnej pohode. Nejde totiž vždy iba o samotný pohyb, no aj o prostredie, spoločnosť alebo čas. Napríklad, vonkajšie priestory sú na pohyb ako stvorené. Nech je to obyčajná prechádzka či dlhá túra, pobyt v prírode uvoľňuje tvoju myseľ a telo, a slnko dodáva organizmu vitamín D. Pri väčšej fyzickej námahe sa náš mozog tiež sústredí na napínanie a prácu svalov, čiže pohyb, každodenný, no i ten náročnejší, slúži na odreagovanie mysle. Môžeš aspoň na chvíľu prestať myslieť na problémy, ktorými v živote práve prechádzaš, či usporiadať si myšlienky. 


Ak sa rozhodneš pre tímový šport alebo sa pridáš ku klubu, pohyb môže pomáhať aj pri socializovaní. Spoznávaním ľudí s podobnými záujmami sa tvoria nové vzťahy, ktoré často pozitívne vplývajú na duševné zdravie a pomáhajú nie len prekonať zlé časy, no i naplno si užiť tie dobré. Naviac, tímovými športmi sa rozvíja efektívna komunikácia, utužuje sa vzájomná dôvera a zlepšuje sa schopnosť riešenia konfliktov. 



Všetkého veľa škodí


Ako je vyššie spomínané, pohyb má na naše duševné zdravie množstvo pozitívnych vplyvov — od hormónov šťastia cez zdvihnutie sebavedomia, až po bohatší spoločenský život. Fráza „v zdravom tele zdravý duch“ má však oveľa rozsiahlejší význam a nehovorí len o fyzickej aktivite — je omnoho viac faktorov v živote, ktoré udržujú zdravé tvoje telo, a tým pádom aj duševné zdravie. Ak sa športy stanú závislosťou a jedinou vecou, ktorá pohltí tvoj život, a popritom sa zabudneš dostatočne starať o svoje telo, pohyb môže sabotovať či sa obrátiť proti tvojmu zdraviu.
Pri každodennom neustálom pohybe a nedostatku spánku (t.j. v priemere menej než 8 hodín) po nejakom čase začneš cítiť chronickú únavu. Vyčerpanosť tela sa prejavuje nepozornosťou, stresom, nervozitou, či až agresiou. Človek je vtedy oveľa náchylnejší na smútok, negatívne myslenie, melanchóliu či až depresiu. 


Motiváciou k pohybu by mal byť zdravý životný štýl a starostlivosť o tvoje telo. Akonáhle sa tou motiváciou však stane vyslovene iba chudnutie, nastáva problém — nezdravý obraz tela, ktorý nás všetkých prenasleduje po sociálnych sieťach alebo v skutočnosti, sa dostane do tvojho podvedomia a z cvičenia sa stáva obsesia. Ani si to neuvedomíš, a po čase to začne byť málo. Urobíš všetko pre to, aby čísla na váhe išli dole. Takto sa vyvíjajú poruchy príjmu potravy. V kombinácii s vyčerpaním a zlým spánkom, ktorý spôsobujú, sa rýchlo ocitneš v mínusovom kalorickom príjme, čo vážne ohrozuje i duševné i fyzické zdravie. 


Na sociálnych sieťach sa nájdu okrem nereálnych typov postáv taktiež reprezentované dobré výsledky v športe. Niekedy sa môžu stať dobrou motiváciou, no niekedy sa stávajú skôr frustráciou a výčitkami, prečo ty nedokážeš, čo dokážu oni. Je potrebné si zapamätať, že nikdy nevieš celú históriu človeka, na ktorého príspevok sa pozeráš, nevieš, v akých podmienkach trénoval a ako je budované jeho telo. Snaha dosiahnuť všetky najlepšie výsledky vedie k nezdravému premáhaniu sa, čo znova vedie k únave, nervozite a depresii.


Preto je dôležité dbať na svoje zdravie vo všetkých ohľadoch. Každému človeku vyhovuje iný typ a iné množstvo, a tak nie je dobré sa porovnávať s ostatnými. Pohyb má pomôcť tebe cítiť sa dobre vo svojom tele i vo svete. Telo ti napovie, čo je pre teba dobré, je potrebné mu načúvať.  Nezabudni, nabudúce, keď budeš chcieť niekam vyraziť, mysli aj na zdravú stravu, dostatok hydratácie a vyhraď si čas i na relax a oddych v rovnakej miere, ako na aktívnu časť tvojho života.


Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Som sám a nikam nezapadám

Potreba sociálneho kontaktu  Potreba byť v kontakte s druhými ľuďmi je jednou z významných individuálnych i sociálnych potrieb človeka. Realizuje sa samozrejme len v spoločnosti alebo v inej sociálnej skupine. Touto skupinou môže byť napríklad rodina ako základná jednotka. Ďalej to môže byť skupina v rámci vzdelávania, čiže od škôlky, cez základnú školu, strednú či vysokú školu. Inými zdrojmi naplnenia potreby sociálneho kontaktu môžu byť rôzne záujmové skupiny.  Je celkom nemožné, aby sa potreby sociálneho kontaktu naplnili mimo spoločnosti. My ľudia sme tvorovia spoločenskí. Bez tohto aspektu by sme nedokázali prežiť. Preto je úplne normálne, pokiaľ pociťujeme pocity samoty, keď nemáme dostatok sociálneho kontaktu. Naše telo (a psychika) nám vtedy dáva jasný signál, že naša potreba nebola naplnená. Samozrejme, ako aj pri iných nižších potrebách, aj v prípade sociálneho kontaktu môže pri dlhodobom nenaplnení dôjsť k prejavom v psychickom aj fyzickom zdraví.  V škole nezapadám Škola je

Terapeutické prístupy

My všetci občas zažívame životné výzvy, ktoré potrebujeme nejakým spôsobom zvládnuť. Tieto výzvy môžu ovplyvňovať naše psychické zdravie a celkovú spokojnosť. Niektoré zvládame sami, niektoré nás poriadne potrápila, až napokon zvažujeme, či požiadame o pomoc z vonku – od odborníka. Našťastie v súčasnosti existuje mnoho terapeutických prístupov, ktoré nám môžu efektívne pomôcť zvládnuť ťažkosti, ktoré nás postretnú, a tým zvyšovať našu kvalitu života. Každý z týchto prístupov je založený na svojej vlastnej unikátnej filozofii a technikách. Je potrebné si ale uvedomiť, že tak ako aj terapie sú založené na unikátnych princípoch, aj my ako klienti potrebujeme svoju jedinečnú terapiu. To, čo funguje iným, nemusí fungovať nám a naopak.  Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)  KBT je širokospektrálne používaná forma terapie, ktorá sa zameriava na prepojenie a vzťah medzi myšlienkami, emóciami a správaním. Cieľom KBT je pomôcť nám identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce, ktoré v nás