Preskočiť na hlavný obsah

V zdravom tele zdravý duch


Petra každé ráno do rúk schytí bežecké tenisky a zabehne svoju obvyklú trasu za sprievodu spevu vtákov a pestrofarebných stromov, vzduch plný nového dňa v jej pľúcach. Natália trávi čas po práci vo svojej záhrade, práve jej začali kvitnúť kvety, ktoré potrebujú dôkladnú starostlivosť. Daniel každý deň cestuje do školy, 15 minút autobusom a k tomu 10 minútová prechádzka z autobusovej stanice. Klára sa pripravuje na jeden z jej najdôležitejších zápasov, na tenisovom kurte trávi hodiny týždenne, povzbudzuje ju každý krok vpred, či už malý alebo veľký. 


To, čo títo ľudia — no i všetci ostatní — majú spoločné, je pohyb. Hoci je často asociovaný len s profesionálnym športom, pohybu sa možno venuješ oveľa viac, než si myslíš — od profesionálneho či voľnočasového športu, cez hobby a koníčky, až po každodenný život. Pohyb v akejkoľvek forme a kvantite pomáha udržiavať zdravé telo a predchádzať niektorým fyzickým ťažkostiam. Aktívnym životom sa však staráš nie len o svoje fyzické zdravie, no i o to duševné. Možno sa pýtaš: Ako? Na pocitoch sa mi svaly nevyformujú a kondičku nevylepším dobrým mindsetom. Zatiaľ však, čo tieto tvrdenia sú možno na prvý pohľad pravdivé, a dokonca oba typy zdravia sú veľmi úzko prepojené, v samotnom duševnom zdraví nejde o formovanie tela či viditeľných výsledkoch, no o zdravé zmýšľanie a emočnú pohodu.


V čom je teda to tajomstvo? Ako pohyb ovplyvňuje a pomáha duševnému zdraviu? A kedy sa, naopak, pohyb stáva prekážkou a otáča sa proti nám?



Pohybom k duševnému zdraviu


V priemere sa odporúča venovať sa športovej alebo inej pohybovej aktivite aspoň 20 - 30 minút denne. To zabezpečuje správne fungovanie hormonálnej sústavy a v mozgu sa vytvárajú hormóny šťastia a dobrej nálady — endorfíny. Tým to však len začína. Po aktívnom dni sa určite často cítiš unavený a pohyb zlepšuje kvalitu spánku, ktorý je veľkou časťou duševného zdravia. 


Ľudia často začínajú so športami keď chcú zmeniť svoje telo a začať pracovať na svojej postave. Nič nezdvihne tvoje sebavedomie viac než vedomie, že pre svoje telo robíš to najlepšie. Vďaka rôznym cvičebným rutinám a špeciálnym tréningom zameraným na rôzne časti tela si dokonca  niekedy dokážeš vyformovať postavu tvojich snov. Celkovo, športy pomáhajú vidieť telo v lepšom svetle, učia lásku k tvojmu telu takému, aké je, alebo k zmenám, ktoré sa športom dejú. 


Možností, z ktorých vyberať pri rozhodnutí venovať sa pohybu, je nekonečne veľa. Aj tvoj výber aktivity ovplyvní, ako pohyb pomáha k tvojej duševnej pohode. Nejde totiž vždy iba o samotný pohyb, no aj o prostredie, spoločnosť alebo čas. Napríklad, vonkajšie priestory sú na pohyb ako stvorené. Nech je to obyčajná prechádzka či dlhá túra, pobyt v prírode uvoľňuje tvoju myseľ a telo, a slnko dodáva organizmu vitamín D. Pri väčšej fyzickej námahe sa náš mozog tiež sústredí na napínanie a prácu svalov, čiže pohyb, každodenný, no i ten náročnejší, slúži na odreagovanie mysle. Môžeš aspoň na chvíľu prestať myslieť na problémy, ktorými v živote práve prechádzaš, či usporiadať si myšlienky. 


Ak sa rozhodneš pre tímový šport alebo sa pridáš ku klubu, pohyb môže pomáhať aj pri socializovaní. Spoznávaním ľudí s podobnými záujmami sa tvoria nové vzťahy, ktoré často pozitívne vplývajú na duševné zdravie a pomáhajú nie len prekonať zlé časy, no i naplno si užiť tie dobré. Naviac, tímovými športmi sa rozvíja efektívna komunikácia, utužuje sa vzájomná dôvera a zlepšuje sa schopnosť riešenia konfliktov. 



Všetkého veľa škodí


Ako je vyššie spomínané, pohyb má na naše duševné zdravie množstvo pozitívnych vplyvov — od hormónov šťastia cez zdvihnutie sebavedomia, až po bohatší spoločenský život. Fráza „v zdravom tele zdravý duch“ má však oveľa rozsiahlejší význam a nehovorí len o fyzickej aktivite — je omnoho viac faktorov v živote, ktoré udržujú zdravé tvoje telo, a tým pádom aj duševné zdravie. Ak sa športy stanú závislosťou a jedinou vecou, ktorá pohltí tvoj život, a popritom sa zabudneš dostatočne starať o svoje telo, pohyb môže sabotovať či sa obrátiť proti tvojmu zdraviu.
Pri každodennom neustálom pohybe a nedostatku spánku (t.j. v priemere menej než 8 hodín) po nejakom čase začneš cítiť chronickú únavu. Vyčerpanosť tela sa prejavuje nepozornosťou, stresom, nervozitou, či až agresiou. Človek je vtedy oveľa náchylnejší na smútok, negatívne myslenie, melanchóliu či až depresiu. 


Motiváciou k pohybu by mal byť zdravý životný štýl a starostlivosť o tvoje telo. Akonáhle sa tou motiváciou však stane vyslovene iba chudnutie, nastáva problém — nezdravý obraz tela, ktorý nás všetkých prenasleduje po sociálnych sieťach alebo v skutočnosti, sa dostane do tvojho podvedomia a z cvičenia sa stáva obsesia. Ani si to neuvedomíš, a po čase to začne byť málo. Urobíš všetko pre to, aby čísla na váhe išli dole. Takto sa vyvíjajú poruchy príjmu potravy. V kombinácii s vyčerpaním a zlým spánkom, ktorý spôsobujú, sa rýchlo ocitneš v mínusovom kalorickom príjme, čo vážne ohrozuje i duševné i fyzické zdravie. 


Na sociálnych sieťach sa nájdu okrem nereálnych typov postáv taktiež reprezentované dobré výsledky v športe. Niekedy sa môžu stať dobrou motiváciou, no niekedy sa stávajú skôr frustráciou a výčitkami, prečo ty nedokážeš, čo dokážu oni. Je potrebné si zapamätať, že nikdy nevieš celú históriu človeka, na ktorého príspevok sa pozeráš, nevieš, v akých podmienkach trénoval a ako je budované jeho telo. Snaha dosiahnuť všetky najlepšie výsledky vedie k nezdravému premáhaniu sa, čo znova vedie k únave, nervozite a depresii.


Preto je dôležité dbať na svoje zdravie vo všetkých ohľadoch. Každému človeku vyhovuje iný typ a iné množstvo, a tak nie je dobré sa porovnávať s ostatnými. Pohyb má pomôcť tebe cítiť sa dobre vo svojom tele i vo svete. Telo ti napovie, čo je pre teba dobré, je potrebné mu načúvať.  Nezabudni, nabudúce, keď budeš chcieť niekam vyraziť, mysli aj na zdravú stravu, dostatok hydratácie a vyhraď si čas i na relax a oddych v rovnakej miere, ako na aktívnu časť tvojho života.


Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Oblačno, miestami prehánky - sezónna afektívna porucha

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Spánok ako superschopnosť

Poznáme to asi všetci. Je večer pred ťažkou skúškou. Už niekoľko dní ti len pri pomyslení na to zviera žalúdok a nervozita sa zväčšuje každým dňom bližšie ku skúške. Vyčerpaný z učenia a stresu si ideš ľahnúť spať. Ale mozog má pre teba prekvapenie. Neraz ponúka všetky otázky, na ktoré nevieš odpovedať. Neutícha a stále ťa presviedča o tom, že to nevieš a určite zlyháš. Úzkosť a stres sa zvyšujú, nedarí sa ti zaspať a keď už konečne zaspíš cítiš sa akoby si ani nespal. Zrazu zazvoní budík, je 7 hodín a prišiel čas ísť na skúšku.  Spánok Činnosť, ktorá tvorí až tretinu nášho života. Dobrý spánok je esenciálnym pre udržanie nášho fyzického či psychického zdravia. Bez dostatku kvalitného spánku nie sú naše telá a mysle schopné efektívne fungovať. Možno si často hovoríš: „Ale veď spánok je len strata času. Za ten čas by sa dalo toho toľko stihnúť, toľko sa naučiť!“ Nie je to tak celkom pravda a realita je veľmi iná.  Tvoje te...

Čo ťa nezabije, to ťa posilní – reziliencia

„Ak už nedokážeme zmeniť situáciu, sme nútení zmeniť seba.“ – Viktor Frankl  Predstavte si, že v ruke držíte obyčajnú gumičku. Dokážete s ňou robiť rôzne veci: stláčať ju, naťahovať ju, rolovať ju… skrátka na ňu pôsobíte vonkajšou silou – vytvárate tlak. Keď tento tlak povolíte a otvoríte ruku, môžete pozorovať ako sa gumička pružne vráti do pôvodnej veľkosti a tvaru. Podobne sa správa aj rezilientný človek. A čo to tá reziliencia vlastne je? Častokrát si myslíme, že reziliencia je vrodená. Avšak naopak, je to skôr naučená schopnosť, ktorú získavame počas života pri stretnutí s rôznymi výzvami (veľkými či malými).  V odbornom jazyku je to teda akási pozitívna adaptácia alebo schopnosť udržať, či znovu získať psychickú rovnováhu, aj napriek prežívaniu nešťastia . Alternatívnym pojmom je pojem psychická odolnosť. Skladá sa zo správania, myslenia a činov, ktoré sa môže naučiť ktokoľvek. Naviac sa táto schopnosť dokáže zlepšovať, pomocou tré...