Deti snívajú často. Niektoré snívajú o ďalekých svetoch, kde sú statočnou princeznou alebo hrdinským rytierom. V rieke tečie čokoláda a oblohou sa plavia ryby všetkých tvarov a farieb. Cukrová vata nie je nikdy ďaleko a sladkosti sú primárnou časťou každého veľkého dobrodružstva. Iné snívajú o veľkom dome s bazénom, kde by usporadúvali tie najlepšie oslavy v susedstve. S kamarátmi by hrali hry od rána až do večera a pokračovali by až do úplného vyčerpania. Dospelí často len mávnu rukou — „Však z toho vyrastú.“ Je to pravda? Vyrastie človek zo snenia? Väčšina ľudí sníva, bez ohľadu na vek či predstavivosť. A každý máme tie svoje sny.
Denné snenie (daydreaming) je forma snívania v čase, keď nespíš. Tvoje myšlienky na chvíľu uniknú z reality a ocitneš sa vo svojich snoch. Nech už je to prehrávanie udalostí z minulosti a myšlienka, čo mohlo byť inak, plány do budúcnosti alebo úplne nový svet, s vlastnou dejovou líniou, fantázii sa medze nekladú. Svoje sny navštevuje človek často aj (no nie len) nevedome. Možno aj tebe sa už stalo, že si sa omylom zasnil a pustil učivo jedným uchom dnu a druhým hneď von. Tento únik z reality má rôzne vplyvy na duševné zdravie a tvoju pohodu. A čo ak snívanie prekročí hranicu našich myšlienok?
Každý má svoje sny
Človek v priemere strávi 47 % svojho bdelého času snívaním. Výskumy, ktoré skúmajú, ako presne samotné snívanie vplýva na človeka, sa nie vždy zhodujú. Hlavným dôvodom je to, že obsah týchto snov sa u každého líši — ovplyvňuje ho tvoje prostredie, spoločnosť, spomienky, súčasná situácia a duševné rozpoloženie. Preto teda zatiaľ, čo niekedy ťa tieto myšlienky môžu vystresovať alebo urobiť smutným, inokedy ti zdvihnú náladu alebo dokonca motivujú k produktivite.
Pri opise toho, čo to daydreaming vlastne je, ti možno na um prišiel obraz maliara alebo spisovateľa, ktorí celé dni trávia s „hlavou v oblakoch“. Snívanie, ako je vyššie spomínané, nie je výlučne vyhradené pre žiadnu skupinu ľudí. Je však pravda, že rozvíja kreativitu, a to nie iba v umeleckom smere. Pri riešení problémov pomáha s myslením outside the box (mimo rámca) a s nájdením nových, originálnych nápadov a kompromisov. Je to teda aktivita, ktorá pomáha rozvíjať sa umelcom i ľuďom, ktorí každý deň čelia mnohým problémom v práci a v živote.
Daydreaming zohráva veľkú úlohu pri tvojej nálade. Mnohokrát možno premýšľaš, čo by bolo iné, keby si v hádke nepoužil také ostré slová, alebo keby sa niektoré veci stali inak, lepšie. Čo by sa stalo, ak by ste sa nikdy nepohádali? Aké by to bolo, keby ste zostali v kontakte? Ak by si povedal iné slová, zmenilo by sa niečo? A aký by si mal život, ak by sa nestali tie všetky zlé udalosti? Takéto myšlienky spôsobujú zlú náladu, stres a niekedy vedú až k depresii, čo mnohokrát zostane tvojim okolím nepochopené alebo môžu vyzerať neodôvodnene. V tomto prípade hraničí už s overthinking.
Naopak, sny môžu byť aj pekné a plné nádeje. Možno premýšľaš nad svojou letnou dovolenkou, ktorú plánuješ, čo všetko tam zažiješ. Alebo aké by to bolo super, kebyže môžeš ísť po škole s kamarátmi von. Či čo všetko si môžeš kúpiť z výplaty, ktorá sa pomaly blíži. No niekedy dokonca i sny, ktoré nie sú až tak reálne v našom svete. Premýšľal si niekedy nad tým, aké úžasné musí byť drakom vo vzdialenej fiktívnej krajine? Takéto myšlienky ťa napĺňajú dobrým pocitom a radosťou a pomáhajú zlepšiť tvoju náladu a deň. Nespomínajúc, ako ti pomôžu zrelaxovať myseľ i telo.
Neexistuje podrobný návod, ako snívať iba pozitívne, no dá sa to naučiť. Najlepšia rada je myslieť pozitívne v každodennom živote a snažiť sa sústrediť na realitu, ak tvoje myšlienky začnú unikať nesprávnym smerom.
Maladaptive daydreaming
Maladaptive daydreaming je kondícia, kedy snívanie začína zasahovať do vonkajšieho života človeka. Človek s touto kondíciou často nie je mysľou prítomný, prestáva si všímať svoje okolie, či sa vyhýba niektorým akciám a udalostiam, aby mohol doma snívať. Je natoľko zainvestovaný do svojho vnútorného sveta, že stráca pojem o realite a často nevie rozoznať, čo bola skutočnosť a čo sen. Hlavným symptómom je teda disociácia. Medzi ďalšie patria nevedomé gestá a mimika (prehrávanie situácii zo snov do reálneho sveta), problémy so spánkom, či nepozornosť.
Sny týchto ľudí bývajú veľmi prepracované a kontinuálne, s vystavaným svetom a dejovou líniou. Vznikajú akési príbehy, ktoré často vyzerajú ako seriály alebo filmy, ku ktorým zakaždým pridávajú nové udalosti. Predmetom snov sú teda oveľa častejšie fantastické reality s magickými systémami a nereálnymi bytosťami alebo zidealizovaný život samotného človeka, ktorý sa celkom líši od skutočnosti.
Táto kondícia sa najčastejšie prejavuje ako reakcia na traumu. Vyskytuje sa i u ľudí s depresiou, úzkostlivými stavmi, PTSD alebo OCD. Sny im ponúkajú bezpečné miesto, kde môžu ujsť pred realitou a pocit kontroly nad situáciami, keďže to, čo sa stane v snoch závisí od nich, čo je v kontraste s tým, ako sa cítia v skutočnom svete. Prinášajú im komfort a stávajú sa jediným východiskom, ktoré je v dohľadne.
Neexistuje oficiálna liečba alebo lieky na maladaptive daydreaming. Najefektívnejší spôsob, ako sa dostať z tohto cyklu, je obmedziť situácie, kedy si náchylný na snívanie a zaneprázdniť svoju myseľ. Môže to byť hobby, cvičenie alebo aj učenie sa, napríklad nového jazyka alebo inej zručnosti. Dôležité je tiež popracovať na svojom spánkovom režime a zlepšiť kvalitu a čas svojho spánku. Ríša snov môže byť krásna, no nesmieš zabúdať aj na realitu.
Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.
Komentáre
Zverejnenie komentára