Preskočiť na hlavný obsah

Daydreaming - v ríši snov


Deti snívajú často. Niektoré snívajú o ďalekých svetoch, kde sú statočnou princeznou alebo hrdinským rytierom. V rieke tečie čokoláda a oblohou sa plavia ryby všetkých tvarov a farieb. Cukrová vata nie je nikdy ďaleko a sladkosti sú primárnou časťou každého veľkého dobrodružstva. Iné snívajú o veľkom dome s bazénom, kde by usporadúvali tie najlepšie oslavy v susedstve. S kamarátmi by hrali hry od rána až do večera a pokračovali by až do úplného vyčerpania. Dospelí často len mávnu rukou — „Však z toho vyrastú.“ Je to pravda? Vyrastie človek zo snenia? Väčšina ľudí sníva, bez ohľadu na vek či predstavivosť. A každý máme tie svoje sny.


Denné snenie (daydreaming) je forma snívania v čase, keď nespíš. Tvoje myšlienky na chvíľu uniknú z reality a ocitneš sa vo svojich snoch. Nech už je to prehrávanie udalostí z minulosti a myšlienka, čo mohlo byť inak, plány do budúcnosti alebo úplne nový svet, s vlastnou dejovou líniou, fantázii sa medze nekladú. Svoje sny navštevuje človek často aj (no nie len) nevedome. Možno aj tebe sa už stalo, že si sa omylom zasnil a pustil učivo jedným uchom dnu a druhým hneď von. Tento únik z reality má rôzne vplyvy na duševné zdravie a tvoju pohodu. A čo ak snívanie prekročí hranicu našich myšlienok?


Každý má svoje sny 


Človek v priemere strávi 47 % svojho bdelého času snívaním.  Výskumy, ktoré skúmajú, ako presne samotné snívanie vplýva na človeka, sa nie vždy zhodujú. Hlavným dôvodom je to, že obsah týchto snov sa u každého líši — ovplyvňuje ho tvoje prostredie, spoločnosť, spomienky, súčasná situácia a duševné rozpoloženie. Preto teda zatiaľ, čo niekedy ťa tieto myšlienky môžu vystresovať alebo urobiť smutným, inokedy ti zdvihnú náladu alebo dokonca motivujú k produktivite.


Pri opise toho, čo to daydreaming vlastne je, ti možno na um prišiel obraz maliara alebo spisovateľa, ktorí celé dni trávia s „hlavou v oblakoch“. Snívanie, ako je vyššie spomínané, nie je výlučne vyhradené pre žiadnu skupinu ľudí. Je však pravda, že rozvíja kreativitu, a to nie iba v umeleckom smere. Pri riešení problémov pomáha s myslením outside the box (mimo rámca) a s nájdením nových, originálnych nápadov a kompromisov. Je to teda aktivita, ktorá pomáha rozvíjať sa umelcom i ľuďom, ktorí každý deň čelia mnohým problémom v práci a v živote. 


Daydreaming zohráva veľkú úlohu pri tvojej nálade. Mnohokrát možno premýšľaš, čo by bolo iné, keby si v hádke nepoužil také ostré slová, alebo keby sa niektoré veci stali inak, lepšie. Čo by sa stalo, ak by ste sa nikdy nepohádali? Aké by to bolo, keby ste zostali v kontakte? Ak by si povedal iné slová, zmenilo by sa niečo? A aký by si mal život, ak by sa nestali tie všetky zlé udalosti? Takéto myšlienky spôsobujú zlú náladu, stres a niekedy vedú až k depresii, čo mnohokrát zostane tvojim okolím nepochopené alebo môžu vyzerať neodôvodnene. V tomto prípade hraničí už s overthinking.


Naopak, sny môžu byť aj pekné a plné nádeje. Možno premýšľaš nad svojou letnou dovolenkou, ktorú plánuješ, čo všetko tam zažiješ. Alebo aké by to bolo super, kebyže môžeš ísť po škole s kamarátmi von. Či čo všetko si môžeš kúpiť z výplaty, ktorá sa pomaly blíži. No niekedy dokonca i sny, ktoré nie sú až tak reálne v našom svete. Premýšľal si niekedy nad tým, aké úžasné musí byť drakom vo vzdialenej fiktívnej krajine? Takéto myšlienky ťa napĺňajú dobrým pocitom a radosťou a pomáhajú zlepšiť tvoju náladu a deň. Nespomínajúc, ako ti pomôžu zrelaxovať myseľ i telo.


Neexistuje podrobný návod, ako snívať iba pozitívne, no dá sa to naučiť. Najlepšia rada je myslieť pozitívne v každodennom živote a snažiť sa sústrediť na realitu, ak tvoje myšlienky začnú unikať nesprávnym smerom. 


Maladaptive daydreaming


Maladaptive daydreaming je kondícia, kedy snívanie začína zasahovať do vonkajšieho života človeka. Človek s touto kondíciou často nie je mysľou prítomný, prestáva si všímať svoje okolie, či sa vyhýba niektorým akciám a udalostiam, aby mohol doma snívať. Je natoľko zainvestovaný do svojho vnútorného sveta, že stráca pojem o realite a často nevie rozoznať, čo bola skutočnosť a čo sen. Hlavným symptómom je teda disociácia. Medzi ďalšie patria nevedomé gestá a mimika (prehrávanie situácii zo snov do reálneho sveta), problémy so spánkom, či nepozornosť.


Sny týchto ľudí bývajú veľmi prepracované a kontinuálne, s vystavaným svetom a dejovou líniou. Vznikajú akési príbehy, ktoré často vyzerajú ako seriály alebo filmy, ku ktorým zakaždým pridávajú nové udalosti. Predmetom snov sú teda oveľa častejšie fantastické reality s magickými systémami a nereálnymi bytosťami alebo zidealizovaný život samotného človeka, ktorý sa celkom líši od skutočnosti.


Táto kondícia sa najčastejšie prejavuje ako reakcia na traumu. Vyskytuje sa i u ľudí s depresiou, úzkostlivými stavmi, PTSD alebo OCD. Sny im ponúkajú bezpečné miesto, kde môžu ujsť pred realitou a pocit kontroly nad situáciami, keďže to, čo sa stane v snoch závisí od nich, čo je v kontraste s tým, ako sa cítia v skutočnom svete. Prinášajú im komfort a stávajú sa jediným východiskom, ktoré je v dohľadne.


Neexistuje oficiálna liečba alebo lieky na maladaptive daydreaming. Najefektívnejší spôsob, ako sa dostať z tohto cyklu, je obmedziť situácie, kedy si náchylný na snívanie a zaneprázdniť svoju myseľ. Môže to byť hobby, cvičenie alebo aj učenie sa, napríklad nového jazyka alebo inej zručnosti. Dôležité je tiež popracovať na svojom spánkovom režime a zlepšiť kvalitu a čas svojho spánku. Ríša snov môže byť krásna, no nesmieš zabúdať aj na realitu.


Článok napísala Nina P. a upravila Dominika L.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Som sám a nikam nezapadám

Potreba sociálneho kontaktu  Potreba byť v kontakte s druhými ľuďmi je jednou z významných individuálnych i sociálnych potrieb človeka. Realizuje sa samozrejme len v spoločnosti alebo v inej sociálnej skupine. Touto skupinou môže byť napríklad rodina ako základná jednotka. Ďalej to môže byť skupina v rámci vzdelávania, čiže od škôlky, cez základnú školu, strednú či vysokú školu. Inými zdrojmi naplnenia potreby sociálneho kontaktu môžu byť rôzne záujmové skupiny.  Je celkom nemožné, aby sa potreby sociálneho kontaktu naplnili mimo spoločnosti. My ľudia sme tvorovia spoločenskí. Bez tohto aspektu by sme nedokázali prežiť. Preto je úplne normálne, pokiaľ pociťujeme pocity samoty, keď nemáme dostatok sociálneho kontaktu. Naše telo (a psychika) nám vtedy dáva jasný signál, že naša potreba nebola naplnená. Samozrejme, ako aj pri iných nižších potrebách, aj v prípade sociálneho kontaktu môže pri dlhodobom nenaplnení dôjsť k prejavom v psychickom aj fyzickom zdraví.  V škole nezapadám Škola je

V zdravom tele zdravý duch

Petra každé ráno do rúk schytí bežecké tenisky a zabehne svoju obvyklú trasu za sprievodu spevu vtákov a pestrofarebných stromov, vzduch plný nového dňa v jej pľúcach. Natália trávi čas po práci vo svojej záhrade, práve jej začali kvitnúť kvety, ktoré potrebujú dôkladnú starostlivosť. Daniel každý deň cestuje do školy, 15 minút autobusom a k tomu 10 minútová prechádzka z autobusovej stanice. Klára sa pripravuje na jeden z jej najdôležitejších zápasov, na tenisovom kurte trávi hodiny týždenne, povzbudzuje ju každý krok vpred, či už malý alebo veľký.  To, čo títo ľudia — no i všetci ostatní — majú spoločné, je pohyb. Hoci je často asociovaný len s profesionálnym športom, pohybu sa možno venuješ oveľa viac, než si myslíš — od profesionálneho či voľnočasového športu, cez hobby a koníčky, až po každodenný život. Pohyb v akejkoľvek forme a kvantite pomáha udržiavať zdravé telo a predchádzať niektorým fyzickým ťažkostiam. Aktívnym životom sa však staráš nie len o svoje fyzické zdravie, no i o

Terapeutické prístupy

My všetci občas zažívame životné výzvy, ktoré potrebujeme nejakým spôsobom zvládnuť. Tieto výzvy môžu ovplyvňovať naše psychické zdravie a celkovú spokojnosť. Niektoré zvládame sami, niektoré nás poriadne potrápila, až napokon zvažujeme, či požiadame o pomoc z vonku – od odborníka. Našťastie v súčasnosti existuje mnoho terapeutických prístupov, ktoré nám môžu efektívne pomôcť zvládnuť ťažkosti, ktoré nás postretnú, a tým zvyšovať našu kvalitu života. Každý z týchto prístupov je založený na svojej vlastnej unikátnej filozofii a technikách. Je potrebné si ale uvedomiť, že tak ako aj terapie sú založené na unikátnych princípoch, aj my ako klienti potrebujeme svoju jedinečnú terapiu. To, čo funguje iným, nemusí fungovať nám a naopak.  Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)  KBT je širokospektrálne používaná forma terapie, ktorá sa zameriava na prepojenie a vzťah medzi myšlienkami, emóciami a správaním. Cieľom KBT je pomôcť nám identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce, ktoré v nás