Preskočiť na hlavný obsah

Mindfulness v každodennom živote



V našom každodennom zhone a ruchu je už celkom jednoduché sa nechať pohltiť rôznymi podnetmi z vonku aj z vnútra. Sú to naše distraktory, stresory a rôzne požiadavky. Neustále sa naše dni zrýchľujú a niekedy ani nevieme ako, a zrazu sedíme večer za počítačom a stále ešte niečo riešime. Často sme nútení k multitaskingu, pričom preskakujeme z jednej úlohy na druhú. Naše mysle pritom neustále pracujú, produkujú myšlienky o minulosti a obavy z budúcnosti. V tomto chaotickom rozpoložení len ťažko vieme plnohodnotne prežívať prítomný okamih. Zostávanie v prítomnosti fyzicky telom, aj psychicky má pritom pre nás blahodarné účinky. Je možné, že s pojmom mindfulness sa nestretávate prvýkrát. V súčasnosti je tento smer veľmi vychytený, pretože je potvrdené, že má na naše psychické aj fyzické zdravie pozitívne dopady. V skratke, cieľom mindfulness-u je práve vedomé a zámerné prenášanie (a zotrvanie) pozornosti v prítomnosti, pričom dôležité je práve neposudzovanie aktuálneho prežívania. V čom všetkom môžeme nájsť prvky mindfulness a aké všetky aktivity v rámci toho môžeme praktizovať? 


Každodenný mindfulness 

Možno to spočiatku znie zložito, no benefitom všímavosti je práve jeho jednoduchosť. Nevyžaduje veľa času ani nejaké špecifické zručnosti na praktizovanie. V podstate vieme byť všímaví v akomkoľvek momente a aspekte našich každodenných životov. Koľkokrát za deň, sme si uvedomili, čo práve v tej chvíli robíme? Koľkokrát za deň sme si všimli, čo sa okolo nás naozaj deje? Zmyslom mindfulness je spomaliť a dovoliť si prežívať prítomnosť nehodnotiacim prístupom. 


Aké aktivity môžeme vykonávať? 

Všímavé jedenie: vychádza z predpokladu, že vo všetkom tom zhone často jeme v móde autopilota. V tomto móde si ani neuvedomujeme chuť, či konzistenciu jedla. Skúsme spomaliť, všimnúť si, či nám jedlo chutí, či je sladké, slané alebo sa v ňom objavujú rôzne chute. Vychutnajme si jedlo v pokoji, bez iných distraktorov. Uvedomme si, čo pre nás vlastne jedlo znamená. Zapojme všetky zmysly. 

Pohyb: či už je to prechádzka, jóga alebo akákoľvek iná aktivita, môžeme ju veľmi jednoducho transformovať v zmysle mindfulness. Napríklad si môžeme pomôcť už len tým, že pohyby, ktoré vykonávame, nebudú vykonávané čisto iba mechanicky, ale naozaj do toho zapojíme aj našu myseľ. Pozorujme aktuálne pocity v našom tele, naše dýchanie, pohyb svalov, tep srdca. Nezabúdajme ani na prostredie, v ktorom aktivitu vykonávame. Takéto sprítomnenie pomáha upevniť spojenie telo-myseľ a pomáha prežiť prítomný moment naplno. 

Komunikácia: priznajme si, asi každému z nás sa aspoň raz stalo, že počas rozprávania sa s iným človekom, sme si namiesto počúvania v hlave plánovali už svoju odpoveď. Byť všímavý v komunikácii znamená byť prítomný a aktívne počúvať druhého. Pritom samozrejme nesúdiť a snažiť sa plne porozumieť tomu, čo hovorí. Týmito krokmi si môžeme trénovať schopnosť empatie, posilniť naše vzťahy a prispieť tak aj k harmonickejšej a súcitnejšej spoločnosti. 


Práca: či už sme v práci, škole alebo len v domácnosti, pomocou mindfulness sa táto práca dokáže zmeniť celé vnímanie práce ako takej — ako ju doteraz poznáme. Často sa môžeme cítiť prácou a úlohami preťažení, a práve pomocou všímavosti sa dokážeme naučiť sústrediť sa len na jednu úlohu naraz a zamerať na ňu celú našu pozornosť. Toto nám pomôže s multitaskingom, s ktorým väčšina z nás dennodenne bojuje. Môžeme sa pritom zamerať na kvalitu práce a ako daná úloha ovplyvňuje našu spokojnosť. Všímavosťou v práci môžeme tiež zvýšiť vlastnú produktivitu, znížiť stres a pomôcť nám nájsť väčší zmysel v tom čo robíme. 

 Zastavme sa: počas dňa sa toho udeje veľa. Okolo nás sa stále niečo deje a my samozrejme nie sme schopní sústrediť sa na toľko vecí naraz. Niektoré preto automaticky vytláčame z pozornosti a sústredíme sa na tie pre nás aktuálne dôležité. Avšak, je dôležité, aby sme si uvedomili, že nie sme stroje. Nemusíme vždy všetko stihnúť, nemusíme sa preťažovať. Dovoľme si zastaviť sa, keď máme toho dosť. Dovoľme si vnímať prítomnosť telom i mysľou. Takáto jednoduchá krátka pauza nás dokáže uzemniť, pričom nám poskytuje priestor na sebareflexiu a sebapoznanie.


Všímavosť sa podľa všetkého dá praktizovať úplne kdekoľvek a akýmkoľvek spôsobom. Nemá presne určené metódy ani hranice. Je to čisto len naša voľba. A keďže fantázii sa medze nekladú, je úplne v poriadku pátrať a nájsť spôsob, ako pre nás ušitý. Jedinou podmienkou je zostať v prítomnosti, neposudzovať a byť v kontakte so sebou. Nájdime si v každodennom živote aspoň chvíľu na zastavenie sa a uvedomme si všetko, čo sa okolo nás a v nás deje. Nemáme čo stratiť, len získať. 


Článok napísala Heňa H. a upravila Dominika L. 






Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Som sám a nikam nezapadám

Potreba sociálneho kontaktu  Potreba byť v kontakte s druhými ľuďmi je jednou z významných individuálnych i sociálnych potrieb človeka. Realizuje sa samozrejme len v spoločnosti alebo v inej sociálnej skupine. Touto skupinou môže byť napríklad rodina ako základná jednotka. Ďalej to môže byť skupina v rámci vzdelávania, čiže od škôlky, cez základnú školu, strednú či vysokú školu. Inými zdrojmi naplnenia potreby sociálneho kontaktu môžu byť rôzne záujmové skupiny.  Je celkom nemožné, aby sa potreby sociálneho kontaktu naplnili mimo spoločnosti. My ľudia sme tvorovia spoločenskí. Bez tohto aspektu by sme nedokázali prežiť. Preto je úplne normálne, pokiaľ pociťujeme pocity samoty, keď nemáme dostatok sociálneho kontaktu. Naše telo (a psychika) nám vtedy dáva jasný signál, že naša potreba nebola naplnená. Samozrejme, ako aj pri iných nižších potrebách, aj v prípade sociálneho kontaktu môže pri dlhodobom nenaplnení dôjsť k prejavom v psychickom aj fyzickom zdraví.  V škole nezapadám Škola je

V zdravom tele zdravý duch

Petra každé ráno do rúk schytí bežecké tenisky a zabehne svoju obvyklú trasu za sprievodu spevu vtákov a pestrofarebných stromov, vzduch plný nového dňa v jej pľúcach. Natália trávi čas po práci vo svojej záhrade, práve jej začali kvitnúť kvety, ktoré potrebujú dôkladnú starostlivosť. Daniel každý deň cestuje do školy, 15 minút autobusom a k tomu 10 minútová prechádzka z autobusovej stanice. Klára sa pripravuje na jeden z jej najdôležitejších zápasov, na tenisovom kurte trávi hodiny týždenne, povzbudzuje ju každý krok vpred, či už malý alebo veľký.  To, čo títo ľudia — no i všetci ostatní — majú spoločné, je pohyb. Hoci je často asociovaný len s profesionálnym športom, pohybu sa možno venuješ oveľa viac, než si myslíš — od profesionálneho či voľnočasového športu, cez hobby a koníčky, až po každodenný život. Pohyb v akejkoľvek forme a kvantite pomáha udržiavať zdravé telo a predchádzať niektorým fyzickým ťažkostiam. Aktívnym životom sa však staráš nie len o svoje fyzické zdravie, no i o

Terapeutické prístupy

My všetci občas zažívame životné výzvy, ktoré potrebujeme nejakým spôsobom zvládnuť. Tieto výzvy môžu ovplyvňovať naše psychické zdravie a celkovú spokojnosť. Niektoré zvládame sami, niektoré nás poriadne potrápila, až napokon zvažujeme, či požiadame o pomoc z vonku – od odborníka. Našťastie v súčasnosti existuje mnoho terapeutických prístupov, ktoré nám môžu efektívne pomôcť zvládnuť ťažkosti, ktoré nás postretnú, a tým zvyšovať našu kvalitu života. Každý z týchto prístupov je založený na svojej vlastnej unikátnej filozofii a technikách. Je potrebné si ale uvedomiť, že tak ako aj terapie sú založené na unikátnych princípoch, aj my ako klienti potrebujeme svoju jedinečnú terapiu. To, čo funguje iným, nemusí fungovať nám a naopak.  Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)  KBT je širokospektrálne používaná forma terapie, ktorá sa zameriava na prepojenie a vzťah medzi myšlienkami, emóciami a správaním. Cieľom KBT je pomôcť nám identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce, ktoré v nás