Potreba sociálneho kontaktu
Potreba byť v kontakte s druhými ľuďmi je jednou z významných individuálnych i sociálnych potrieb človeka. Realizuje sa samozrejme len v spoločnosti alebo v inej sociálnej skupine. Touto skupinou môže byť napríklad rodina ako základná jednotka. Ďalej to môže byť skupina v rámci vzdelávania, čiže od škôlky, cez základnú školu, strednú či vysokú školu. Inými zdrojmi naplnenia potreby sociálneho kontaktu môžu byť rôzne záujmové skupiny. Je celkom nemožné, aby sa potreby sociálneho kontaktu naplnili mimo spoločnosti. My ľudia sme tvorovia spoločenskí. Bez tohto aspektu by sme nedokázali prežiť. Preto je úplne normálne, pokiaľ pociťujeme pocity samoty, keď nemáme dostatok sociálneho kontaktu. Naše telo (a psychika) nám vtedy dáva jasný signál, že naša potreba nebola naplnená. Samozrejme, ako aj pri iných nižších potrebách, aj v prípade sociálneho kontaktu môže pri dlhodobom nenaplnení dôjsť k prejavom v psychickom aj fyzickom zdraví.
V škole nezapadám
Škola je často vnímaná ako miesto, na ktorom sa formujú celoživotné priateľstvá a spomienky. Napriek tomu, pre mnohých z nás je realita celkom iná. Zažívame pocity samoty a cítime sa, že do kolektívu vôbec nezapadáme. Sme akísi čudní, nikto sa s nami nechce baviť. Vidíme, že spolužiaci si tam stále niečo šepkajú. V jedálni sedíme sami, so zrakom sklopeným do taniera, zjeme jedlo a trielime domov, kde sa cítime viac v bezpečí. Hovoríme si, čo robíme zle a inak než ostatní, obľúbení študenti? Sme málo zábavní? Málo odvážni? Či príliš slušní? Odpoveď sa zrejme nikdy nedozvieme. V nás naďalej prevláda emočný boj, ktorý sa neraz odrazí v našom prežívaní, správaní či v našom zdraví. Ale dobrá správa je, že s tým vieme bojovať.
Osamelosť je emócia, ktorá postupne pohltí celé naše prežívanie. Hlavne vtedy, keď sme obklopení mnohými ľuďmi, no aj napriek tomu sa cítime úplne odpojení. Takéto emócie v nás vzbudzujú pochybnosti o našej hodnote. Neraz sme si možno povedali, že asi nie sme dosť dobrí na to aby sme mali priateľov a patrili niekam. Je to niekedy ťažké prekusnúť a pozrieť sa na vec z druhej strany. Je dôležité si uvedomiť, že určite nie sme sami, kto sa cíti sám. Už len to, že vznikol tento článok znamená, že niekto to tak prežíva tiež.
Ako sa samoty zbaviť ?
Školské prostredie je, na druhú stranu, prirodzene veľmi variabilné. Aj z tejto skutočnosti občas vyplývajú naše pocity samoty. Je možné, že sme proste len nestretli tých správnych ľudí, s ktorými by sme si rozumeli. Na prvom mieste je dôležité si uvedomiť (a zapamätať), že je úplne v poriadku byť iný. Každý máme svoje muchy a každý sa navzájom v niečom líšime.
Na druhom mieste je určite skvelým nápadom aktívnejšie vyhľadávať ľudí, ktorí majú rovnaké záľuby. Na to v škole slúžia rôzne krúžky či mimoškolské kluby a organizácie. Napokon budovanie vzťahov s ľuďmi, ktorí akceptujú a rešpektujú naše jedinečné kvality môže pôsobiť ako protijed na pocity samoty. Takýmto prístupom si zároveň rozširujeme svoj sociálny okruh. Áno, niekedy je pre nás zložité vystúpiť z komfortnej zóny a nadviazať kontakt, avšak aj to nám otvára dvere do kamarátstiev. Nikdy predsa nevieme, na koho natrafíme. Samozrejme, že niektorým z nás takéto nadväzovanie kontaktu a vystupovanie z komfortnej zóny veľmi nejde. Často máme strach z odmietnutia. Dobrou správou je, že sociálne zručnosti sa dajú trénovať a rozvíjať. Existujú mnohé programy na zlepšenie a zefektívnenie komunikácie, empatie, aktívneho počúvania a iných zručností potrebných pre úspešné sociálne interakcie. Ak ti ani jedna stratégia z hore uvedených nevonia, účinným riešením proti samote je aj forma self-care. Je vtedy dobré zamerať sa na seba, svoje pocity a robiť aktivity ktoré nás bavia. Nezabúdajme ani na veľmi účinné cvičenia z oblasti mindfulness. Je možné ich vykonávať naozaj kdekoľvek a kedykoľvek. To nám pomôže udržať si pozitívne myslenie a zvyšovať odolnosť.
Čo keď to už nezvládam?
Je pochopiteľné a prirodzené, že pocity samoty niekedy proste neodídu, pokým sa naše potreby blízkosti nenaplnia. Ak sa nachádzame v takomto stave a situáciu už nemáme pod kontrolou, má to vplyv na naše zdravie, v tom prípade je na mieste vyhľadať pomoc. Niekedy stačí sa zdôveriť učiteľovi, s ktorým vychádzame, alebo sa posťažovať rodinnému príslušníkovi. Tieto osoby nám môžu pomôcť navigovať naše potreby a poskytnúť nám oporu.
Pocity samoty a to, že nikam nezapadáme je emočne náročná skúsenosť. Avšak, treba mať na pamäti, že naša hodnota ani potenciál nie sú definované naším sociálnym statusom v škole.
Komentáre
Zverejnenie komentára