„Myslíš si, že ja som nebola v puberte?“ Podľa mňa je to otázka, na ktorú sa oplatí odpovedať. Pre lepší obraz diania, táto rétorická otázka mi bola položená počas jedných z najťažších období, a zrovna v ten najnevhodnejší moment. Bolo to pár dní potom, ako som sa rozišla s priateľom. Či si to chcem priznať alebo nie, chýbal mi. Taktiež to bolo chvíľu po prepustení z nemocnice. A tak si jedného dňa moja choroba povedala, že je čas prevziať nado mnou kontrolu, keď som tak „oslabená“. Skončila som ležiac v posteli, plačúc, búchajúc si hlavu o stenu. Kričala som popri tom, že nechcem žiť. V tom sa otvorili dvere a pred mnou sa objavila moja staršia sestra. Ja som stále plakala, ona sa ma pýtala, čo sa deje. Náš rozhovor bol krátky. Odpoveďou na môj krik bola otázka: „Myslíš si, že ja som nebola v puberte?“ Aby som svoju sestru nevykreslila nijako zle, dodala k tomu, že ma všetci majú radi a chcú, aby som tu bola s nimi. No táto otázka vo mne dlho rezonovala. Čo ak naozaj za všetko môže pu...
Vitaj na inako blogu! Čo sa týka duševného zdravia, svet je plný predsudkov. Navonok vidíme (zväčša) len správanie, no vo vnútri nás aj ostatných sa deje toho omnoho viac. Na tejto stránke sa hovorí o tej strane človeka - o tej, čo oči nevidia.