inako blog

„Mami, naozaj si nemôžeme kúpiť toho psíka?” Táto otázka zaznela v ten deň už tretíkrát a malá Saška sa nechystala tak ľahko vzdať. Zvieratko chcela už veľmi dlho, poprosila oň i na Vianoce, no ani raz jej želanie nebolo splnené. „So psíkom je veľa práce a musela by si sa oň starať,” bola tradičná odpoveď, ktorú dostala, i po hodinách presviedčania, že na starostlivosť o zvieratko je pripravená. Saška si vedela predstaviť, ako ho bude kŕmiť, chodiť s ním po škole na dlhé prechádzky, hádzať mu loptičku a hrať sa s ním a po dlhom dni budú spolu ležať v posteli, bude mu čítať rozprávku a spolu zaspia. To bol jej sen a urobí čokoľvek, aby sa jej splnil. Mnohí z vás sa možno v týchto slovách našli. Najmä pre deti je atraktívna vízia mať domáceho miláčika, či už ako spoločníka alebo niekoho, o koho by sa mohli postarať a dať  mu lásku. Mnohí z vás možno zvieratko aj majú a vedia, aké radosti a strasti starostlivosť o neho prináša. Ako zvieratá vplývajú na naše duševné zdravie? A aké rôzn...

Asertívna komunikácia je kľúčovou zručnosťou v osobnom aj profesionálnom živote. Myslím, že každému z nás sa už stalo, že svoje potreby zatlačil niekam dozadu, len aby vyhovel tomu druhému. Táto zručnosť nám umožňuje efektívne vyjadriť naše názory a potreby, zatiaľ čo zároveň rešpektujeme ostatných, a taktiež udržiavame zdravé vzťahy.  Cieľom asertívnej komunikácie preto nie je druhého osočiť, či uraziť, aj keď sa to stať môže. Asertívna komunikácia tvorí v podstate takú strednú cestu medzi agresívnou a pasívnou komunikáciou. Ak komunikujeme agresívnym štýlom, staviame vlastné potreby na najvyšší stupienok, ale bez ohľadu na potreby a pocity ostatných. To môže byť zdrojom a úrodnou pôdou konfliktov. Ak komunikujeme pasívnym štýlom, snažíme sa uspokojiť potreby a priania iných, zatiaľ čo naše potreby zostávajú neuspokojené. To všetko v snahe zabrániť vzniku konfliktov. Cieľom asertívnej komunikácie ako medzistupňa predošlých dvoch, j...

Nedávno na našom blogu vyšiel článok o introvertoch a ich vlastnostiach. Nie každý sa v ňom však našiel. „Toto neznie ako ja. Nemám takúto osobnosť.“ To je prirodzené, keďže ľudia majú rôzne typy osobností. Môžeš byť ambivert — človek, ktorý má vlastnosti aj extrovertov, aj introvertov — alebo extrovert. Všetci poznáme extrovertov. Sú to tí, ktorí majú radi párty, ktorí sú vždy stredom pozornosti, ktorí sa neboja rozprávať pred davom ľudí, ktorí sa vždy prihovoria prví a ktorí sú vždy obklopení inými. No je to skutočne tak? Rovnako, ako introverti, i extroverti čelia stereotypom a nemôžu byť zaradení do jednej a tej istej kategórie. Extroverti dobíjajú svoju sociálnu batériu časom stráveným s ľuďmi, či už so skupinou priateľov alebo spoznávaním nových ľudí. V porovnaní s introvertmi potrebujú omnoho viac stimulácie, ktorej sa im nedostáva osamote, kedy začnú pociťovať nudu, čo vedie k vyčerpaniu energie. Cítia sa lepšie v spoločnosti, kde môžu nadväzovať komunikáciu.  To však hneď ...

Nikto nie sme dokonalý.  Všetci robíme chyby, hovoríme, robíme zlé veci a rozhodnutia. Všetci padáme a vstávame, učíme sa z našich chýb, a tým rastieme. A tak sa v živote posúvame vpred.  Perfekcionizmus je v súčasnosti obľúbenou frázou ako niekoho charakterizovať: „Aha aké má výsledky, to je ale perfekcionista,“ alebo „vždy si všimne aj tú najmenšiu chybu, je to čistý perfekcionista.“ V realite označenie „perfekcionista“ môže byť dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane usilovanie sa o dokonalosť a vytváranie si vysokých očakávaní môže viesť k osobnému rastu a úspechu. Na druhej strane prehnaný perfekcionizmus môže byť zdrojom hlbších problémov. Perfekcionizmus môžeme chápať ako štýl osobnosti človeka charakterizovaný neustálym usilovaním sa o bezchybnosť a dokonalosť. Často je spojený s kritickým sebahodnotením a obavami z hodnotenia inými ľuďmi. Môžeme si to teda predstaviť ako akúsi vyhýb...

Emócie sú dôležitou súčasťou našich životov. Hrajú významnú rolu pri formovaní našich myšlienok či správania a často ovplyvňujú aj naše rozhodovacie procesy. Emócie sú veľmi pestré a existuje ich veľmi veľa. Niekedy ich ani sami pomenovať nevieme, alebo sa maskujú za primárne pozitívne emócie, čím sú napríklad radosť, šťastie, láska alebo negatívne ako hnev, smútok a strach. Emócie nám tiež často ukazujú smer, ktorým by sme sa mali pozerať. Ale čo v prípade, že naše emócie sa stávajú príliš intenzívnymi (majú silný emočný náboj), či sú pre nás veľmi zmätočné? Na rad prichádza emočná regulácia.  Čo je emočná regulácia?  Regulácia emócií je založená na našej schopnosti „upratovať“ svoje emócie účinným spôsobom. Niekto môže mať túto schopnosť veľmi dobre rozvinutú už prirodzene alebo vplyvom raných skúseností, no pre iných môže byť obtiažne svoje emócie správne regulovať. Čo je ale dobrá správa? Emočná regulácia sa dá trénovať a rozvíjať. Ale poďme pekne ...