inako blog

  Leto je v plnom prúde. V korunách zelenajúcich sa stromov je od skorého rána počuť vtáčí spev, slnko sa dlho do večera odráža od bicyklov detí hrajúcich sa na ulici. Vo vzduchu sa šíri vôňa čerstvo pokosenej trávy, letného ovocia a cítiť vlhkosť vody v naplnených bazénoch. Študenti majú voľno od školských povinností, sú plní očakávaní, čo všetko stihnú zažiť počas následujúcich mesiacov. Ožili letné dovolenkové rezorty, zaplnili sa pláže, brehy jazier, na cestách sa objavujú korčuliari a cyklisti a na ihriskách počuť výkriky hráčov badmintonu či volejbalu. Pri tejto atmosfére je ľahké zabudnúť na všetky problémy a na chvíľu sa zastaviť, oddýchnuť si a zrelaxovať sa po dlhej a sychravej zime plnej povinností. Čo môže byť príčinou zmeny nálady s príchodom leta? Alebo zažívaš opačnú situáciu - prosperuješ v zime a leto je pre teba kritické obdobie? Čo všetko a ako veľmi ovplyvňuje ročné obdobie a počasie tvoje duševné zdravie? Niektorí ľudia zažívajú spolu so zmenou počasia, či ročn...

Potreba sociálneho kontaktu  Potreba byť v kontakte s druhými ľuďmi je jednou z významných individuálnych i sociálnych potrieb človeka. Realizuje sa samozrejme len v spoločnosti alebo v inej sociálnej skupine. Touto skupinou môže byť napríklad rodina ako základná jednotka. Ďalej to môže byť skupina v rámci vzdelávania, čiže od škôlky, cez základnú školu, strednú či vysokú školu. Inými zdrojmi naplnenia potreby sociálneho kontaktu môžu byť rôzne záujmové skupiny.  Je celkom nemožné, aby sa potreby sociálneho kontaktu naplnili mimo spoločnosti. My ľudia sme tvorovia spoločenskí. Bez tohto aspektu by sme nedokázali prežiť. Preto je úplne normálne, pokiaľ pociťujeme pocity samoty, keď nemáme dostatok sociálneho kontaktu. Naše telo (a psychika) nám vtedy dáva jasný signál, že naša potreba nebola naplnená. Samozrejme, ako aj pri iných nižších potrebách, aj v prípade sociálneho kontaktu môže pri dlhodobom nenaplnení dôjsť k prejavom v...

Deti snívajú často. Niektoré snívajú o ďalekých svetoch, kde sú statočnou princeznou alebo hrdinským rytierom. V rieke tečie čokoláda a oblohou sa plavia ryby všetkých tvarov a farieb. Cukrová vata nie je nikdy ďaleko a sladkosti sú primárnou časťou každého veľkého dobrodružstva. Iné snívajú o veľkom dome s bazénom, kde by usporadúvali tie najlepšie oslavy v susedstve. S kamarátmi by hrali hry od rána až do večera a pokračovali by až do úplného vyčerpania. Dospelí často len mávnu rukou — „Však z toho vyrastú.“ Je to pravda? Vyrastie človek zo snenia? Väčšina ľudí sníva, bez ohľadu na vek či predstavivosť. A každý máme tie svoje sny. Denné snenie (daydreaming) je forma snívania v čase, keď nespíš. Tvoje myšlienky na chvíľu uniknú z reality a ocitneš sa vo svojich snoch. Nech už je to prehrávanie udalostí z minulosti a myšlienka, čo mohlo byť inak, plány do budúcnosti alebo úplne nový svet, s vlastnou dejovou líniou, fantázii sa medze nekladú. Svoje sny navštevuje človek často aj (no nie...

V našom každodennom zhone a ruchu je už celkom jednoduché sa nechať pohltiť rôznymi podnetmi z vonku aj z vnútra. Sú to naše distraktory, stresory a rôzne požiadavky. Neustále sa naše dni zrýchľujú a niekedy ani nevieme ako, a zrazu sedíme večer za počítačom a stále ešte niečo riešime. Často sme nútení k multitaskingu, pričom preskakujeme z jednej úlohy na druhú. Naše mysle pritom neustále pracujú, produkujú myšlienky o minulosti a obavy z budúcnosti. V tomto chaotickom rozpoložení len ťažko vieme plnohodnotne prežívať prítomný okamih. Zostávanie v prítomnosti fyzicky telom, aj psychicky má pritom pre nás blahodarné účinky. Je možné, že s pojmom mindfulness sa nestretávate prvýkrát. V súčasnosti je tento smer veľmi vychytený, pretože je potvrdené, že má na naše psychické aj fyzické zdravie pozitívne dopady. V skratke, cieľom mindfulness-u je práve vedomé a zámerné prenášanie (a zotrvanie)...

Petra každé ráno do rúk schytí bežecké tenisky a zabehne svoju obvyklú trasu za sprievodu spevu vtákov a pestrofarebných stromov, vzduch plný nového dňa v jej pľúcach. Natália trávi čas po práci vo svojej záhrade, práve jej začali kvitnúť kvety, ktoré potrebujú dôkladnú starostlivosť. Daniel každý deň cestuje do školy, 15 minút autobusom a k tomu 10 minútová prechádzka z autobusovej stanice. Klára sa pripravuje na jeden z jej najdôležitejších zápasov, na tenisovom kurte trávi hodiny týždenne, povzbudzuje ju každý krok vpred, či už malý alebo veľký.  To, čo títo ľudia — no i všetci ostatní — majú spoločné, je pohyb. Hoci je často asociovaný len s profesionálnym športom, pohybu sa možno venuješ oveľa viac, než si myslíš — od profesionálneho či voľnočasového športu, cez hobby a koníčky, až po každodenný život. Pohyb v akejkoľvek forme a kvantite pomáha udržiavať zdravé telo a predchádzať niektorým fyzickým ťažkostiam. Aktívnym životom sa však staráš nie len o svoje fyzické zdravie, no...

My všetci občas zažívame životné výzvy, ktoré potrebujeme nejakým spôsobom zvládnuť. Tieto výzvy môžu ovplyvňovať naše psychické zdravie a celkovú spokojnosť. Niektoré zvládame sami, niektoré nás poriadne potrápila, až napokon zvažujeme, či požiadame o pomoc z vonku – od odborníka. Našťastie v súčasnosti existuje mnoho terapeutických prístupov, ktoré nám môžu efektívne pomôcť zvládnuť ťažkosti, ktoré nás postretnú, a tým zvyšovať našu kvalitu života. Každý z týchto prístupov je založený na svojej vlastnej unikátnej filozofii a technikách. Je potrebné si ale uvedomiť, že tak ako aj terapie sú založené na unikátnych princípoch, aj my ako klienti potrebujeme svoju jedinečnú terapiu. To, čo funguje iným, nemusí fungovať nám a naopak.  Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)  KBT je širokospektrálne používaná forma terapie, ktorá sa zameriava na prepojenie a vzťah medzi myšlienkami, emóciami a správaním. Cieľom KBT je pomôcť nám ident...

„Mami, naozaj si nemôžeme kúpiť toho psíka?” Táto otázka zaznela v ten deň už tretíkrát a malá Saška sa nechystala tak ľahko vzdať. Zvieratko chcela už veľmi dlho, poprosila oň i na Vianoce, no ani raz jej želanie nebolo splnené. „So psíkom je veľa práce a musela by si sa oň starať,” bola tradičná odpoveď, ktorú dostala, i po hodinách presviedčania, že na starostlivosť o zvieratko je pripravená. Saška si vedela predstaviť, ako ho bude kŕmiť, chodiť s ním po škole na dlhé prechádzky, hádzať mu loptičku a hrať sa s ním a po dlhom dni budú spolu ležať v posteli, bude mu čítať rozprávku a spolu zaspia. To bol jej sen a urobí čokoľvek, aby sa jej splnil. Mnohí z vás sa možno v týchto slovách našli. Najmä pre deti je atraktívna vízia mať domáceho miláčika, či už ako spoločníka alebo niekoho, o koho by sa mohli postarať a dať  mu lásku. Mnohí z vás možno zvieratko aj majú a vedia, aké radosti a strasti starostlivosť o neho prináša. Ako zvieratá vplývajú na naše duševné zdravie? A aké rôzn...

Asertívna komunikácia je kľúčovou zručnosťou v osobnom aj profesionálnom živote. Myslím, že každému z nás sa už stalo, že svoje potreby zatlačil niekam dozadu, len aby vyhovel tomu druhému. Táto zručnosť nám umožňuje efektívne vyjadriť naše názory a potreby, zatiaľ čo zároveň rešpektujeme ostatných, a taktiež udržiavame zdravé vzťahy.  Cieľom asertívnej komunikácie preto nie je druhého osočiť, či uraziť, aj keď sa to stať môže. Asertívna komunikácia tvorí v podstate takú strednú cestu medzi agresívnou a pasívnou komunikáciou. Ak komunikujeme agresívnym štýlom, staviame vlastné potreby na najvyšší stupienok, ale bez ohľadu na potreby a pocity ostatných. To môže byť zdrojom a úrodnou pôdou konfliktov. Ak komunikujeme pasívnym štýlom, snažíme sa uspokojiť potreby a priania iných, zatiaľ čo naše potreby zostávajú neuspokojené. To všetko v snahe zabrániť vzniku konfliktov. Cieľom asertívnej komunikácie ako medzistupňa predošlých dvoch, j...

Nedávno na našom blogu vyšiel článok o introvertoch a ich vlastnostiach. Nie každý sa v ňom však našiel. „Toto neznie ako ja. Nemám takúto osobnosť.“ To je prirodzené, keďže ľudia majú rôzne typy osobností. Môžeš byť ambivert — človek, ktorý má vlastnosti aj extrovertov, aj introvertov — alebo extrovert. Všetci poznáme extrovertov. Sú to tí, ktorí majú radi párty, ktorí sú vždy stredom pozornosti, ktorí sa neboja rozprávať pred davom ľudí, ktorí sa vždy prihovoria prví a ktorí sú vždy obklopení inými. No je to skutočne tak? Rovnako, ako introverti, i extroverti čelia stereotypom a nemôžu byť zaradení do jednej a tej istej kategórie. Extroverti dobíjajú svoju sociálnu batériu časom stráveným s ľuďmi, či už so skupinou priateľov alebo spoznávaním nových ľudí. V porovnaní s introvertmi potrebujú omnoho viac stimulácie, ktorej sa im nedostáva osamote, kedy začnú pociťovať nudu, čo vedie k vyčerpaniu energie. Cítia sa lepšie v spoločnosti, kde môžu nadväzovať komunikáciu.  To však hneď ...